Starká, aké je to mať tri deti?

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 11.8.2013 o 9:21 | (upravené 11.8.2013 o 10:20) Karma článku: 13,53 | Prečítané:  1825x

„Starká, aké je to mať tri deti?" opýtala sa osemročná vnučka a vyvalila na mňa svoje trochu zaslzené okále. Bola v nich zvedavosť, údiv a možno aj štipka nechápania.

Ona má totiž jednu staršiu sestru, o mesiac však ich mamina porodí ďalšiu princeznu - tretiu sestričku do partie.  Všetky jej kamarátky však žijú v rodinách, kde sú, rovnako ako u nej dosiaľ, najviac dve deti. Veľa je v jej okolí aj rodín s jedným dieťaťom, dokonca i bez detí, do ktorých akúsi  hravosť prináša psík.

Keďže jej mamina pochádza z troch dievčat, moja odpoveď znela: „Super." A rozvíjala som ďalej, že narodením tretieho dieťaťa do našej rodiny prišli nové radosti nielen pre nás rodičov, ale aj obe staršie dievčatá sa novej sestričke veľmi tešili. Pasovali si ju totiž za bábiku. Starali sa o ňu tak, že sa hrali na rodinu a k ostatným ich bábikam pribudla naozajstná. Smejúca sa, plačúca, pýtajúca papať.  Veľakrát mi to vyhovovalo, pretože som mohla urobiť nevyhnutné práce v domácnosti, kým ony dávali na malú pozor. Spoľahla som sa na ne, vekový rozdiel medzi nimi a mojou najmladšou bol osem a desať rokov.

To, čo som však mojej vnučke nepovedala, ale predpokladám, že jej to raz poviem, bolo aj to čisto ženské prežívanie tretieho pôrodu. Keď som totiž rodila prvýkrát,  netušila som, do čoho idem. Pamätám si, že ma prekvapila veľká bolesť. „Tak ľahko si vošlo, dieťa moje, dnu, tak boľavo ideš von," prebehlo mi niekoľkokrát počas pôrodu mysľou, keď som sa v bolestiach držala záhlavia kovovej postele na pôrodnici.

Druhého pôrodu som sa už bála. Vedela som, čo ma čaká. Počas tretieho tehotenstva som sa však rozhodla, že si pôrod užijem. Cielene som sa naň tešila, iné myšlienky som ani nepripustila. A skutočne - tretí pôrod som precítila každou bunkou tela radostne. Užívala som si aj to, že pravdepodobne rodím poslednýkrát v tomto živote, tak nech je to najsuperovejšie. Bolo. S hlbokým vnímaním radosti som sledovala našu poslednú fázu pôrodu, keď dieťatko vychádzalo zo mňa hlavičkou von. Šmykľavé vykĺznutie a detský plač. Určite som sa usmievala, veď aj teraz, keď si na túto chvíľku spomeniem, prebehne mnou nádherný pocit tepla.

Kedykoľvek potom neskôr som mala ťažšie chvíľky, spomenula som si na to, keď som bola súčasťou božského zázraku, ktorý som dokázala pri plnom vedomí precítiť - že som dala život.

To však je moje vnímanie tehotenstva, pôrodu a tretieho dieťaťa v rodine. Ako to však prežívala mamina vnučky, moja dcéra, ktorá o chvíľu ide tretíkrát rodiť? Vraj si nepamätá na hranie so svojou malou sestričkou, ale ostal v nej pocit, že sa treba o ňu starať, ochraňovať ju, byť jej na blízku, keby ona potrebovala svoju staršiu sestru.

Život to však zariadil trochu inak. Žiadna závislosť na najmladšej, žiadne nezdravé ofukovanie jej okolia, aby sa jej, nedajbože, nič nestalo.  Tá najmladšia z rodiny totiž najviac rozpäla krídla a odišla do zahraničia hneď po maturite. Ako dokonale samostatná, životaschopná bytosť, ktorá išla priamo za svojím snom. Možno na prvý pohľad zvláštnym, ale od malička tvrdila, že bude šéfka. Kde, čomu, ako - to si nechávala pre seba, no my sme vypozorovali, že má veľký zmysel pre krásu a rovnováhu. Sen sa splnil. Je manažérka v zahraničnej firme, cestuje po Európe, uplatňuje v práci svoj cit pre krásu, rovnováhu.  Často od nej dostávam esemesky s jediným slovko - ľúbim.

Keď však pred takmer tridiatimi rokmi vyšlo najavo moje tretie tehotenstvo, od blízkej rodiny som často počúvala - načo ti je tretie dieťa? Nemáš dosť starostí s dvoma a manželom, ktorý chodí o barliach? Načo? Prečo?

Nepotrebovala som vtedy odpovedať na tieto otázky. Odpovede si užívam v dnešnej prítomnosti: pre RAdosť, šťastie, nádhernú bytosť, ktorá rozdáva RAdosť a šťastie ďalej.

Vnučkina otázka: „Starká, aké je to mať tri deti?" vyvolala celý rad spomienok. K mojej prvej odpovedi - super - som pridala objatie a pošepkala som jej, že určite nám bude s novou sestričkou tiež super, pretože ju naučíme všetko, čo robíme spolu my dnes. Najprv si vezmeme kolobežky či kolieskové korčule, malú v kočíku a urobíme si „rýchlostné" preteky. Potom jej budeme podstrkovať príležitosti na úsmevy a smiech, neskôr ju naučíme kolobežkovať sa, maľovať farbami na skaly pri potoku, stavať domčeky z diek, robiť venčeky z púpavy a zasvätíme ju aj do toho, ako pripraviť mamine raňajky do postele či oslavu tomu, kto bude mať sviatok.

Dievčatko moje, čakajú nás samé krásne chvíle s tvojou novou sestričkou. Bude to super.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.


Už ste čítali?