Ako hopsá s deťmi osemdesiatjedenročný Pär Ahlbom

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 5.11.2013 o 5:26 | (upravené 5.11.2013 o 5:53) Karma článku: 7,23 | Prečítané:  833x

„Ak sa my nechceme hýbať a hrať, veľmi ľahko sa vzdialime  od toho, aké sú deti," zahlásil osemdesiatjedenročný Švéd Pär Ahlbom, veľmi vitálny učiteľ, ktorý doslova prehopsal na Slovensku celé dni predĺženého víkendu.

Keď sa Pär (v čiapôčke) pohyboval v rôznych hrách, bol ako motýľ - ľahučký, krásny, pozoruhodný.Keď sa Pär (v čiapôčke) pohyboval v rôznych hrách, bol ako motýľ - ľahučký, krásny, pozoruhodný.DagmaRA Sarita Poliaková

Práve Pär bol pre mňa veľmi silným magnetom, že som strávila jeden predĺžený víkend v Základnej škole Fantázia v Banskej Bystrici, kde bol tento Švéd jedným z lektorov festivalu intuitívnej pedagogiky Radi s deťmi. Vedela som o ňom, že je zakladateľom jedinečnej školy Solvik, ktorá vychádza z waldorfskej pedagogiky, ale je v mnohých programoch originálna. Vedela som, že Pär je nielen učiteľom, ale aj skladateľom, hudobníkom a novátorom v oblasti pedagogiky.

Podľa fotografií sa mi výrazne podobal na Jana Amosa Komenského. A nielen čiapočkou na hlave. V stretnutí naživo ma však úplne fascinoval. Všetkým. Napríklad pohybom. Doslova s nami prehopsal v baletných cvičkách celé dni, a to začínali s ním zážitkové hodiny ráno o pol ôsmej a končili večer okolo desiatej hodiny. Alebo aj neskôr. Pär bol stále s nami v pohybe, plný bdelej pozornosti nás upozorňoval na nesprávne či nepresné pohyby. Tu skákal cez lano, tam si pohadzoval s nami špeciálne drevené paličky, hral sa s loptami či nás zasväcoval do iných pohybových a zvukových hier. Oveľa mladší pri ňom v hrách strácali dych. Sama som si myslela, aká som úžasná v hádzaní paličkami, ako ich ľahko a so ženskou gracióznosťou dokážem pustiť z ruky. Takáto sebavedomá som bola len do chvíle, kým Pär prišiel ku mne a poopravil moju techniku. Moja ľahkosť a gracióznosť bola popri ňom ta-tam. A to som od neho mladšia o dvadsať rokov.

Samozrejme, ako zvedavá ženská som sa ho pri najbližšej príležitosti opýtala, ako je možné, že v jeho veku - spoločenskú nevhodnosť tejto otázky som ignorovala - je taký pohyblivý, zdravý. Nechápavo na mňa pozrel a chvíľu trvalo, kým som dostala odpoveď. Odpoveďou som bola jeho na celej čiare: „Som učiteľ. Robím to (hovoril o pohybe a intuitívnej pedagogike), lebo vidím, že je to správne. Nikdy by som nerobil niečo, čo nepovažujem za správne."

A dodal, že jeho pohyblivosť a zdravie súvisia aj s tým, ako veľa skúma fyzické stavy detí. Napríklad ako zaobchádzať s telom a vôbec robiť veci tak, aby deti boli zdravé.  Pokračoval v množnom čísle: „Ak sa my nechceme hýbať a nechceme sa hrať, vzdialime sa veľmi ďaleko od toho, aké sú deti. A keďže mňa deti veľmi zaujímajú,  chcem byť čo najbližšie k tomu, aké sú. A chcem vedieť, vidieť, ako oni vnímajú skutočnosť." Dodal, že tak to jednoducho je s väčšinou učiteľov v jeho škole. „Sú však aj učitelia, ktorí až toľko nehopsajú ako ja."

Zaujímavá pre mňa bola po tomto vyznaní poznámka tlmočníčky, ktorá mi povedala, že mám ešte dvadsať rokov na to, aby som bola ako Pär.  Nádherná vízia, ktorá necháva ďaleko za sebou nielen dôchodcov v mojom veku. Nehovoriac o ešte starších ľuďoch, ktorí z rôznych dôvodov neprevzali zodpovednosť za seba a svoje zdravie do svojich rúk. Mňa nevynímajúc, pretože som v jednom období takmer podľahla presvedčeniu, že som veľmi vážne chorá. Až keď som sa zbadala v nemocnici, že som napojená na infúzie a beriem plnú dlaň liekov, to vo mne poriadne hrklo. Spomenula som si na moju starkú, ktorá bola celkom závislá na lekároch a plných dlaniach liekov, že sa mi to kedysi nepáčilo a ajhľa, už som bola takmer v tých istých koľajach.

Pri Pärovi som si spomenula aj na to množstvo učiteľov, ktorých som ako lektorka spoznala na seminároch po celom Slovensku, a kde sa pravidelne ozývala veta - len aby som sa  dočkal/dočkala dôchodku. On by už mohol sedieť s vyloženými nohami a založenými rukami, no neurobil to. Stále má veľmi živý záujem o deti. Keď som nadhodila otázku „nedisciplínovaných" žiakov, priznal, že „... samozrejme, máme tiež deti, ktoré sú úplne náročné, ale preto sme pedagógovia. Keby deti nemali žiadne ťažkosti, netreba žiadnu školu. A deti vôbec nemusia byť poslušné. My ich do ničoho nenútime, takže všetko robia dobrovoľne. Všetky deti sa totiž chcú naučiť tak veľa, ako je to len možné. A keď im to dáte k dispozícii a máte o ne záujem, nie je to žiaden veľký problém."

 

Pär povedal:

  • Do piatej, šiestej triedy nie sú v triedach žiadne stoličky s operadlami ani lavice, o ktoré by sa dalo oprieť. Tak je u nás veľmi málo detí, ktoré by mali problém s chrbticou.
  • Vyučovanie, napríklad geografie, biológie v periódach (v blokoch približne po dvoch hodinách ráno) je  hygienické opatrenie, aby sa z rozvrhu hodín nestal guláš. Potom nasledujú väčšinou jazyky, potom remeslá, práca, umelecká práca, to je na konci dňa. Je veľmi dôležité, že to ide takto - od hlavy dolu k nohám.
  • Učitelia sa veľmi veľa pripravujú, ale keď prídu do triedy adeti sú iné alebo je iná situácia, nemajú stres ztoho, že musia dodržaťprípravy. Každý učiteľ môže veľa cvičiť, veľa konať zprítomného okamihu, zdanej chvíle.
  • Ja vôbec neverím na nejaké vysvedčenia. Nemajú význam.
  • Musíme robiť z času na čas testy, skúšky predpísané štátom. Dôležitá je však komunikácia, nie opozícia.
  • Teraz máme v základných školách vo Švédsku veľké problémy, pretože učiteľ nemá žiaden status, nie je ničím výnimočným. Málo platená a ťažká práca.  Väčšinou učitelia hovorí, že so žiakmi je to náročné, jednoducho zlý stav.
  • V škole máme menej pravidiel, viac dohôd. Každé pravidlo môže byť však prekročené a niekedy ten či tá, ktorí pravidlo prekročia, majú pravdu. Keď sa pokúšame mať pravidlá, ktoré sú úplne pevné a striktné, ktoré musia byť dodržiavané, potom musíme mať aj tresty, ktoré platia na tých, ktorí ich nedodržujú. A treba vedieť, že trest - to je úplne zlé. A to isté je s odmenou. Odmena či trest, to je rovnako zlé. Tresty aj odmeny prichádzajú preto, že veríme tomu, že sa dá niečo robiť správne.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?