Komunikácia je dôležitejšia ako opozícia, aj v škole

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 10.11.2013 o 9:16 | (upravené 13.11.2013 o 23:32) Karma článku: 5,30 | Prečítané:  889x

„Samozrejme, máme aj deti, ktoré sú úplne náročné, ale predsa preto sme pedagógovia. Keby deti nemali žiadne ťažkosti, netreba žiadnu školu," povedal Pär Ahlbom, keď hovoril o škole vo Švédsku, ktorá má vo svojom vienku intuitívnu pedagogiku.

Pär v hrách s učiteľmi a rodičmi v Základnej škole Fantázia v Banskej Bystrici.Pär v hrách s učiteľmi a rodičmi v Základnej škole Fantázia v Banskej Bystrici.DagmaRA Sarita Poliaková

Škola Solvik vo Švédsku, ktorej jedným zo zakladateľov je osemdesiatjedenročný Pär Ahlbom, vychádza síce z waldorfskej školy, ale je v mnohom svojská. Je plná hier, beznátlakovej komunikácie a pochopenia dospelých s detským svetom. Spájajú sa s ňou veľmi intenzívne, napríklad aj výrazy intuitívna pedagogika, pohyb či zvuk.


Na prvý pohľad ide o celkom obyčajné aktivity: skákanie, tlieskanie, behanie, vyvažovanie, padanie, vzďaľovanie, približovanie, počúvanie, rovnováha, rytmus, reč či improvizácia. Všetky hry však smerujú k tomu, aby sa dieťa, ale aj dospelý, ktorý sa do nich zapojí, cítili bezpečne, slobodne a čo najviac rozvíjali tvorivé sebavyjadrenie.

„Tento pohyb a hry totiž veľmi múdro prepájajú naše myslenie, cítenie a telo v jeden živý celok. Cvičíme v nich svoju pozornosť v rôznych situáciách, prepájame mozgové hemisféry a vytvárame nové synapsy. Zároveň sú koordinačnými, sebapoznávajúcimi aj sociálnymi cvičeniami, v ktorých sa môže striedať hravá prítomnosť so skúmavým pozorovaním," vysvetlil Peter Živý, ktorý prezentuje intuitívnu pedagogiku na Slovensku a v Čechách.


Pär Ahlbom navštívil Slovensko, aby zdieľal so záujemcami o intuitívnu pedagogiku svoje skúsenosti, ale najmä aby cez zážitky učitelia a rodičia pochopili, o čom je učenie v jedinečnej švédskej škole, ktorá už má niekoľkoročnú tradíciu a stala sa pojmom nielen vo Švédsku. Viac Pär Ahlbom v rozhovore.


V čom sú rozdiely medzi waldorfskou školou a vašou?
- Škola od začiatku vznikla ako waldorfská. Pre nás je však typické, že jedna učebná látka sa preberá niekoľko týždňov v akýchsi periódach na začiatku dňa približne dve hodiny alebo aj dlhšie. Napríklad tri, štyri, päť týždňov máme každé ráno len geografiu, matematiku či botaniku. Pevný rozvrh je iba na zvyšok dňa a spadajú doň predmety, ktoré sa týždenne menia. Spievanie, maľovanie, gymnastika, pohyb, eurytmia. Vyučovanie v periódach je hygienické opatrenie, aby sa rozvrh hodín nestal pre deti gulášom. Potom máme prestávku na jedenie, nasledujú remeslá, práca a na konci dňa je umelecká práca. Veľmi dôležité je, aby predmety mali postupnosť od hlavy dolu k nohám. Typickejšie však pre nás je, že niektoré predmety prebiehajú paralelne. Napríklad - niekto maľuje, tak sa maľuje celý deň a celá škola. Alebo keď robíme divadlo, robíme ho vo všetkých triedach v škole. 

Ďalší rozdiel - v našej škole do piatej, šiestej triedy nie sú v triedach žiadne stoličky s operadlami ani lavice, kde by sa dalo oprieť. U nás je veľmi málo detí, ktoré by mali problém s chrbticou, so skoliózou. Máme len lavice v rôznych výškach pre rôzne deti a rôzne účely. Deti si z nich môžu aj všeličo budovať a stavať. 

Typické pre nás je aj to, že deti sú veľa vonku. Hrajú sa nielen malé, ale veľa aj staršie deti. A u nás žiaden zvonček neoznamuje, kedy majú ísť dnu či von. 


Je to na učiteľovi?
- Áno. Niektorí učitelia majú svoj pokrik alebo úderom na gong či flautou oznamujú zmenu, ale väčšinou to ide úplne prirodzene. 

Sú teda učitelia silné osobnosti, keď ich deti tak poslúchajú?
- To neviem. Deti však vôbec nemusia byť poslušné. My ich do ničoho nenútime, takže všetko robia dobrovoľne. Deti sa totiž chcú naučiť tak veľa, ako je to len možné. A keď im to dáte k dispozícii a máte o ne záujem, nie je to žiaden veľký problém. 

Prečo intuitívna pedagogika?
- Názov naznačuje, že každý učiteľ môže veľa konať z prítomného okamihu, z danej chvíle. Prípravy učiteľov v našej škole nie sú nútiace. Učitelia sa, napriek tomu alebo vďaka tomu, veľmi veľa pripravujú, ale keď prídu do triedy a deti sú iné alebo je iná situácia, nemajú stres z príprav. Nemusia ich dodržať. 

Nepotrebuje dodržiavať osnovy, učebné plány?
- Máme národné testy. Tie musíme robiť v piatej alebo šiestej triede, neskôr aj v deviatej, a platia pre celé Švédsko. Ale nie sú v nich nejaké neuveriteľné veci. Keď sa opýtate našich detí, čo si o testoch myslia, zdajú sa im veselé. V čom? Najmä v tom, že do školy prídu ľudia zvonku a rozprávajú im, že sa nič neučia, aké majú zlé jedlo, že nič nerobia - deťom sa to zdá veľmi zábavné. 

Žiaden stres?
- Niektorí ľudia možno majú strach z kontrol najmä preto, že sa cítia byť úplne inými a inšpektori, čo prídu do školy, nechápu to iné. V skutočnosti je to tak, že zodpovednosť za školu má štát a nie my. Ale práve preto sa my musíme postarať o to, aby títo „kontrolanti" sa upokojili a porozumeli tomu, čo vidia. Inak sa cítia neisto a musia byť potom ešte ostrejší. Treba s nimi veľmi dobre zaobchádzať, veľa sa s nimi rozprávať a vysvetliť im, o čo vlastne ide. Potom vznikne pohoda, no niektorí sú, napriek všetkému, „tvrďasi". Chcú, napríklad hovoriť s deťmi o samote. Potom sa pýtame detí - chcete s inšpektormi hovoriť samé alebo máme byť pri tom? Odpovedajú - nie, ty pri tom nemusíš byť. Berú tieto stretnutia ako zábavné a zaujímavé.  

U mnohých waldorfských ľudí je akási nedôvera voči štátu, že chce od nich niečo zvrátené alebo pomýlené. Ale aj štát, inšpektori chcú dobro pre deti. Síce toho veľa nevedia a nepoznajú. Dôkazom tohto tvrdenia je, napríklad aj to, že majú každých pár rokov nejakú pedagogiku, nejaký nový smer, raz idú tadeto, potom tade. My robíme s deťmi inak. 


Ste aj pôvodným povolaním učiteľom?

- Som učiteľom a pracujem v tejto škole preto, lebo vidím, že je to správne. Nikdy by som nerobil niečo, čo nepovažujem za správne. 

Vaša vitalita je vaším osobným bonusom intuitívnej pedagogiky?

- Trochu osobné to je. Súvisí to však aj s tým, že veľa skúmame fyzické pocity a stavy detí. Napríklad ako zaobchádzať s telom, aby deti boli zdravé.   Ak sa my nechceme hýbať a nechceme sa hrať, veľmi sa vzdialime od toho, aké sú deti. A keďže mňa deti veľmi zaujímajú, chcem byť čo najbližšie k nim. Chcem vedieť, vidieť, ako oni vnímajú skutočnosť.  Sú u nás aj učitelia, ktorí až toľko nehopsajú ako ja, ale sa zaujímajú o život detí. 


Aká je súčasná švédska škola?
- Teraz máme v základných školách veľké problémy, pretože učiteľ nemá žiaden status, nie je ničím výnimočným. Málo platený, ťažká práca. Väčšina učiteľov hovorí, že so žiakmi je to náročné. Jednoducho zlý stav. Oveľa lepší je stav vo Fínsku. Majú tam štátny koncept školstva a presne kvalitatívne, nie kvantitatívne, definované, čo žiaci po skončení školy majú vedieť. Tam sa vyučuje krásne.  
V našej škole sme mávali pred mnohými rokmi tiež obrovské ťažkosti. Boli to skutočné krízy, keď sme boli takpovediac úplne dolu, zničení, a museli sme odznovu začínať. Prečo? Bolo to vo vnútri waldorfského hnutia, ale po pár rokoch všetko prešlo, teraz je to v poriadku.

 

PS: 6. až 8. decembra 2013 sa v škole FANTÁZIA v Banskej Bystrici uskutoční Festival slobodného učenia RADI S DEŤMI, na ktorom bude okrem iných lektorov MERETE LOVLIE, spoluzakladateľka školy Pära Ahlboma v Solviku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?