Pre RAdosť v srdiečku

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 9.3.2014 o 10:24 | (upravené 9.3.2014 o 10:37) Karma článku: 8,25 | Prečítané:  350x

Občas, keď cítim, že potrebujem naštartovať v sebe RAdosť, spomeniem si na vtipné situácie zo svojho života. Dokonca som zistila, že aj tie, ktoré sa vo chvíli prežívania zdali náročné, po čase z nich náročnosť vyprchá a zostane v nich úsmev. Pre mňa terapia RAdosťou.  

Maľovanie, tanec, hra na koncovku, pohyb, stíšenie - všetko môže byť terapiou RAdosti.Maľovanie, tanec, hra na koncovku, pohyb, stíšenie - všetko môže byť terapiou RAdosti.DagmaRA Sarita Poliaková

Poukladané smeti

Väčší smetný kôš sme v rodine povýšili na odkladací priestor pre čistiace prostriedky. Umiestnili sme ho v kúpeľni a veci v ňom boli pekne poukladané.

Na prvú návštevu prišiel do rodiny priateľ. Chcel byť samostatný, a tak keď dopil pivá v plechovke, hľadal smetný kôš. Našiel ten v kúpeľni. Otvoril ho a zarazil sa. Všetko v ňom bolo poukladané. „Ešte raz som úhľadne pokrčil plechovky a pekne ich do koša uložil, pretože som si myslel, že smeti u vás musia byť v koši správne umiestnené," priznal farbu a smial sa až po niekoľkých dňoch, keď zistil, že kôš má v kúpeľni úplne inú funkciu.  

Kytička fialiek

Mám rada originalitu a svojskosť. Takže som aj z darovanej kytičky fialiek, neplánujúc dopredu, urobila nezvyčajný úkon.

Pred pár rokmi, aj keď je to momentálne už v minulom storočí,  sme zo Slovenska do Čiech cestovali cez colnicu. Pred ňou som dostala v jednej dedinke, kde sme zastali pri studni, od neznámej starenky kytičku fialiek. Len tak prišla ku mne a povedla, že mi ju chce darovať. S vďakou som prijala a hneď do nej strčila nos.

Keďže však cesta po Čechách mala byť dlhá a kytička by ju asi nevydržala, opýtala som sa colníka: „Môžem vám darovať fialky?" a podala som mu ich nečakajúc na odpoveď. Jeho reakcia? Vystrčil ruku k okienku, prijal kvety a ostal pozerať bez slova, ale s vyvalenými očami za naším odchádzajúcim autom. Verím, že sa o fialky vtedy postaral a že colníkom aspoň chvíľu skrášľovali priestor.

 Chýbajúci lektori

S priateľom lekárom sme išli na seminár do Komárna ako lektori. On sa spoliehal na mňa, že viem, kde prednášame, ja na neho. Ani jeden z nás tak nepoznal konečnú adresu.

To sme však zistili až večer v meste. Kde ísť? Vedeli sme len to, že by to mala byť škôlka alebo škola. Po krátkej panike sme sa nechali viesť intuíciou a zastali sme pred rozsvietenou budovou. Bolo zamknuté. Zaklopali sme a spoza dverí sa ozvalo: „Seminár, uzavretá spoločnosť." Obaja sme takmer rovnako nesmelo ešte za zamknutými dverami vyhlásili: „Ale my sme vaši lektori."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?