Dvanásť dní bez jedla

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 6.4.2014 o 23:50 | (upravené 7.4.2014 o 0:22) Karma článku: 9,97 | Prečítané:  2123x

Kedysi som si nevedela predstaviť ani deň bez jedla. Teraz som sa už po druhý rok v rámci predveľkonočného pôstu rozhodla nejesť dvanásť dní. Samozrejne, v skupine. Predtým som zvykla byť štyridsať pôstných dní, napríklad len na ovocí, zelenine a orieškoch, alebo som sa dobrovoľne vzdala niektorých potravín s tým, že ich „obetujem" za posilnenie svojich hodnôt. Tohtoročných dvanásť dní bez jedla bolo pre mňa dvanástimi dňami bez hladu.

Pri horskej studničke boli chvíle nielen osviežujúce, ale aj plné rešpektu k vode, prírode.Pri horskej studničke boli chvíle nielen osviežujúce, ale aj plné rešpektu k vode, prírode.(JD)

Hlavným dôvodom vlani pre rozhodnutie desať dní nejesť, len piť vodu, bola jednak moja na prvý pohľad náročná diagnóza, jednak som prežila silné emocionálne zranenie, z ktorého som sa chcela až do poslednej omrvinky očistiť. Keď priatelia navrhli ísť na vodu - páči sa mi toto spojenie, akoby sme chodili na kajaky; v podstate sedíme na životných kajakoch - neváhala som ani chvíľu, hoci som nevedela, do čoho idem.  

Namiesto jedla prechádzka

Tohto roku som vedela, do čoho idem a s radosťou som pozvanie priateľov prijala. V skupine sme boli desiati od Bratislavy až po Levoču, celé stretnutie viedli odborníci a boli sme tak trochu mimo civilizačného ruchu. Namiesto raňajok prechádzka v lese či po lúkach, namiesto obeda prechádzka, namiesto popoludňajšieho jedla prechádzka. Keď niekto z nás nevládal, ostatní ho podržali, podporili. V skupine bolo veľmi cítiť spolupatričnosť a vzájomné prepojenie.

Deň sme začínali v kupeľni idndividuálne očistnými technikami. Páčilo sa mi, že v tomto období som bola pre seba, svojich priateľov v centre pozornosti naozaj ja - rovnako sme boli dôležití všetci - so svojimi nočnými snami, rannou stolicou, kvalitou slín, výškou či nížkou krvného tlaku, pulzom srdiečka, kreativitou pri tvorení pod pozorným okom psychologičky. Že všetkých zaujímalo, ako sa cítime, čo nás bolí, koľko sme schudli, kde a ako sa prejavila prvá či druhá kríza dní bez jedla. Pritom hlad som nikdy necítila. Denne som vypila dva až tri litre vody.

Úplne úžasné bolo však aj to, že vďaka odborníkovi som vždy vedela, čo sa s mojím telom kedy deje. Vedela som, ktorý deň som chudla len pre to, že voda odchádzala z medzibunkového priestoru v tele. Vedela som, kedy odchádzali tuky z okolia vnútorných orgánov, kedy sa z kĺbov uvoľnovala kyselina močová, kedy tuk opúšťal tukové bunky.

Tvorivosť a chvíle stíšenia

Toto všetko sa dialo na fyzickej úrovni tela. Nemenej dôležitá však bola popoludňajšia tvorivosť. Hra s farbami, plastelínou, prírodninami. Z dospelých sa stali deti. A po tvorbe nasledovali rozbory výtvorov. Zaujímavé a inšpiratívne vhľady do nášho vnútra. Ja som si ešte každé ráno maľovala svoje osobné mandaly, ktoré mi veľmi rýchlo začali hovoriť, aký deň ma čaká a na ktorú svoju emóciu si mám ešte posvietiť.

Aby sa však nielen telo, ale aj duša a duch čistili, súčasťou programu bolo špeciálne dychové cvičenie - pranajáma a meditácie i modlitby. Krásne chvíle stíšenia. Medzi ne rozhodne patrili aj prechádzky, na ktorých sme hlboko vnímali prebúdzanie sa prírody, jej jarnú silu, ktorú sme si spojili so silou očisty, detoxikácie nás v predveľkonočnom čase.

Čokoládový absťák

Počas tohtoročných dní na vode alebo, ako sme si inak nazvali tento pobyt, počas welness s vodou a pránou, som mala veľkú krízu „vďaka" sladkostiam, ktoré som niekoľko týždňov pred pobytom jedla vo väčšej miere. Keby mi vtedy niekto povedal, že môžem zažiť čokoládový absťák, neverím.

Teraz už mám vlastnú skúsenosť. Bol to však pre mňa strašný zážitok, teda doslova absťák. Čokoládu, čokoládové cukríky, zákusky s plnkou som videla všade a nebyť priateľov, túto situáciu by som sama nezvládla. V jednu chvíľu som bola schopná baliť a odpratať sa domov, kde by som mala sladkosti.

Dala som si zámer

Momentálne som už doma a naberám silu. Teraz ešte asi sedem, osem dní, kým budem normálne jesť. Prechádzam cez mixované polievočky a kaše k bežnej strave. Sladosti zo stravy pravedpodobne vylúčim, už viem - prečo. Apropo, vlani počas dní bez jedla som prestala jesť lieky. Až na jeden hormón, ktorý si telo nevie vyrobiť samé. Krvné testy, výsledky u lekárov potvrdzovali celý rok môj dobrý zdravotný stav. Tohtoročnými dňami bez jedla som si, verím, zdravie ešte viac utvrdila. 

Podľa vlaňajška viem, že regenerácia po dňoch na vode prichádza veľmi rýchlo, dokonca na ďalšie dní sa teším najmä pre to, že mám veľa energie, nové nápady. Hreje ma však aj myšlienka, že v duchu jarných pôstnych tradícií našich predkov, môžem sa svojím pôstom pridať k tomu, že Veľká noc bude o čosi krajšia a čistejšia pre mňa, pre všetkých.

A do ďalších rokov som si dala jasný zámer - predveľkonočný pôst spojiť aspoň s niekoľkým dňami bez jedla.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.


Už ste čítali?