Konská láska alebo aj kone potrebujú lásku

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 4.5.2014 o 17:07 | (upravené 4.5.2014 o 18:42) Karma článku: 5,95 | Prečítané:  1023x

Keď som takmer presne pred troma rokmi robila rozhovor pri koňoch a veľa som tam vtedy fotila, netušila som, že jedna vydarená „konská" fotografia mi celé roky ostane v pamäti. Možno aj vďaka výrokom mojej maminky, ktorá hovorila o konskej láske alebo - že niekto môže druhého ľúbiť ako koňa.

Pegas a Sága - nežná konská láska.Pegas a Sága - nežná konská láska.DagmaRA Sarita Poliaková

Keďže som tieto vety počúvala ako malé dievčatko, predstavovala som si z môjho vtedajšieho pohľadu, že konská láska, ak je medzi dvoma ľuďmi, je obrovsky veľká a nekonečne silná. Život mi túto detskú predstavu ani nepotvrdil, ani nevyvrátil.

Keď som však na liptovských lúkach videla túliť sa k sebe dva koníky - Pegasa a Ságu - videla som na vlastné oči, aká je konská láska. Pegas ani Sága nevideli nikoho a nič okolo seba, patrili v nežných dotykoch len jeden druhému.

Dôvera medzi koňom a ženou

Pritom konská slečna Sága pred tým nedovolila, aby som ju hladkala. Len čo zbadala vystretú ruku, odtiahla sa. Pegas naopak. Hlavu si pritlačil do hladkajúcej ruky. Oba koníky si však vedeli vychutnávať masážne dotyky pani Vierky. Tá presne vedela, kde a ako sa koníka dotýkať a keď Pegas pri jej prvých dotykoch privrel oči a ostal nepohnuto stáť, Vierka mi dala najavo, aby som sa pri fotografovaní pohybovala veľmi pomaly a nerušila ich prudkými posunkami.

Bol to jeden zo zážitkov ako svet. Úplne posvätná atmosféra dôvernosti medzi koňom a ženou. Vierka sa okolo Pegasa pohybovala ako tanečnica a stále sa ho dotýkala veľmi jemne. Takého obrovského konského tela. A s láskou. Prestala som fotografovať. Každý môj pohyb mi pripadal nevhodný v tomto čase. Len som sa oprela o ohradu a plnými dúškami vnímala kone, jar, slnko, rozkvitnuté stromy.

„Masáž vyzerá jednoducho a ľahko, ale trvalo mi takmer rok, kým som ju dostala do prstov," povedala potichu  a pokračovala v masáži. Súčasne vysvetľovala, že The Equine Touch, ako sa tento spôsob masáže volá, je jemná dotyková technika, ktorá uvoľňuje stres a napäté svaly, spúšťa očistný mechanizmus a harmonizuje. Vychádza z Bowenovej masáže a jej autor ju nazval darom. Darom pre kone. Dodala, že aj keď táto metóda nie je diagnostickou, predsa pomáha vytvárať obraz o momentálnej kondícii koňa.

Láska ku koňom jej voňala 

Keď Vierka dokončila masáž, Pegas ďalej nepohnuto stál. Len keď sa k nemu priblížila Sága, pritlačil si k nej hlavu a pre oba koníky v tú chvíľu prestal okolitý svet existovať. My sme si sadli obďaleč pod striešku a Vierka rozpovedala príbeh, ako sa vlastne dostala ku koníkom a „konským" masážam. 

Vraj ku koňom prišla relatívne neskoro a aj to len pre to, že jej dcéra chcela jazdiť. Vierka v tom čase už mala po tridsiatke. Navyše, veľmi sa koní bála, a tak skoro pochopila, že ani s jazdením to u nej nebude veľká sláva. Kone ale mali pre ňu zvláštny magnetizmus. Nesmierne jej voňali a priťahovali ju. Postupne s manželom a dcérou prešli viaceré stajne. Spoznali rôznych ľudí, kone, prístupy a spôsoby práce s koňmi. Zlom nastal v roku 2008, keď mala Viera úraz chrbta po páde, ako inak, z koňa. Vyzeralo to, že s jazdením a koňmi bude definitívny koniec. Konská príťažlivosť predsa len zvíťazila.

Kone majú také isté problémy ako ľudia

Rok po úraze, na kurze Bowenovej masáže koní v Čechách, stretla Vierka viacero skvelých koniarov, ktorí pracovali s koňmi inak, ako to dovtedy spoznala. Po kurze ju kormidlo osudu zaviedlo paradoxne domov, do Liptova. A začala masírovať koníky. Pri koňoch, podľa nej, platí vraj mnohonásobne viac ako inde, že cesta je cieľ. „Krásne je, keď s koňom komunikuješ a on ti začína odpovedať. Má radosť, že niečo spolu robíte."

Ako sa kôň teší? „Jeho radosť poznáš podľa toho, že keď prídeš do výbehu, kôň pred tebou neuteká a nechá si navliecť ohlávku, odvezie ťa." vysvetlila. Jej priateľka dodala: „Nie každý vie pochopiť konskú dušu. Kone nerozmýšľajú ako my, ale majú také isté problémy ako ľudia." Bolia ich, napríklad chrbty.

Potom rozvíjala myšlienky o tom, ako sa mnohí ľudia snažia priblížiť k prírode, a tak si zaobstarajú koňa. Alebo si plnia svoje detské sny a koňa si kúpia. „Mať koňa to je veľakrát najmä o pokore a rozmýšľaní konskou hlavou. Keď človek koňa pochopí, je to úžasné a zviera je spokojné." Ako ženy vedia, že kôň je spokojný či nespokojný? „Podľa reči tela, podľa toho, ako pozerá. Indícií je veľa. Keď idem k nemu do výbehu, podľa toho, ako sa zachová, viem, akú má náladu. Kôň rečou tela povie všetko."

Kobylu neutratili, radostne behá po lúkach

Aký úspech zo starostlivosti o kone ostal Viere v pamäti? Žena si s dojatím spomenula na kobylu so zlomenou nohou. Jej majiteľ ju odmietol dať utratiť. Po rokoch od úrazu kobylka znovu cválala. „Som mu nesmierne vďačná za možnosť aplikovať na kobyle masáž v rámci rehabilitácie. Je to malý zázrak, že kobyla radostne cvála po lúkach. Keď ju vidím, ten pocit šťastia je na nezaplatenie," zakončila Vierka.

Na Pegasa a Ságu si občas spomeniem, možno viac ako inokedy v máji. Najmä pre ten obraz - dve nežne pritúlené konské hlavy. Mali lásku navzájom, ale i lásku ľudskú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?