Takže citujem desať rokov zrelý text a sem-tam prikladám k nemu hrubo vyznačené poznámky zo súčasného pohľadu: „Štedrý deň a vôbec Vianoce sú v našom dome oslavou rodinného života, pokoja a láska, všetko je podriadené týmto hodnotám. I jedlo. Keďže jedálniček na Štedrý deň je náročný a bohatý, prípravu jedál si rozdelím na dva dni. Sladkosti, seitan a jogurt si urobím deň vopred, všetko ostatné na Štedrý deň. Počas prípravy jedál roky dodržiavam tri zásady:
Varím s láskou. Myslím na svojich najbližších, ktorým jedlo pripravujem. Teším sa, ako im bude chutiť. Teším sa na pekné chvíle strávené spolu.
Nervozitu, nepokoj, hnev, zlosť nepustím do kuchyne. Nemajú tam čo hľadať a nemajú v kuchyni čo hľadať ani akékoľvek iné myšlienky, ktoré rozbíjajú .atmosféru kuchyne.
Čas ma nenaháňa. Podľa možnosti sa na hodiny nepozerám. Ak však viem, že niečo by som bez naháňania nestihla, radšej to nerobím. Spočiatku som naozaj všetko nerobila, no rokmi praxe a pohody v kuchyni všetko hravo stihnem a mám čas aj na chvíľky posedenia pri čaji s deťmi. Veď na Štedrý deň je u nás pôst, raňajky a obed nepripravujem. V prípade veľkého hladu deti jedia varené zemiaky, zeleninu či ovocie. Súčasná poznámka - všetci chceme ešte aj dnes vidieť večer na Štedrý deň Zlaté prasa a vraj, keď budeme cez deň jesť, večer ho neuvidíme. Môžem však s istotou potvrdiť, že som ho za roky rokúce videla len raz. Aj to len vtedy, keď som ho urobila z marcipánu a prekvapila ním ostatných pri stole).
Mám ešte aj štvrtú zásadu, ale tá nie je splniteľná v každej domácnosti. Varím totiž na otvorenom ohni. Na sviatky oddychuje plynový sporák a do vianočných dní praská horiace drevo v obyčajnej peci. Súčasná poznámka - Takmer na celých desať rokov som sa od sporáku na drevo vzdialila do mesta. V rýchlom prúde života mi, zdalo sa, nechýbal. Keď som však začala uvažovať o návrate na dedinu, mala som jasnú predstavu - v kuchyni sporák na drevo. Navyše, s preskleným ohniskom. Stalo sa, dnes znovu varím na ozajstnom ohni a vychutnávam si ho aj pohľadom. Zaujímavé však je, že sa mi mladá kolegyňa, mimochodom tiež z dediny, hneď opýtala: „Ako budeš variť, keď teplotu nemôžeš regulovať? A ako budeš piecť v rúre bez toho, aby si videla, aká je v nej teplota?" Jednoducho - keď sa bude obed pripaľovať, priložím menej polienok, alebo odtiahnem hrniec na kraj sporáka. V rúre podobne - koláč sa pripečie, ak budem prituho prikladať, ostane nedopečený, ak zabudnem kúriť. Hold, riziko sporákového podnikania.
Myšlienka na záver: dnes viem, že keby stál u nás na stole počas štedrovečernej večere len hrniec kapustnice, alebo len misa opekancov, alebo len jedna oplátka s medom, nič sa nedeje, lebo krása vzťahov, vzájomná láska, pohoda a pokoj - to sú najkrajšie dary, ktoré nám život dal.
Súčasná poznámka: aj v súčasnosti uznávam tieto dary, ktoré som kedysi nazvala najkrajšími, ale zároveň viem, že nič sa nestane, ak pri štedrovečernom stole ostanem sama. V pohode a pokoji. Necítim sa totiž osamelá. K tomuto poznaniu som sa však potrebovala dostať cez pár životných kotrmelcov a až keď som si skutočne vianočnú samotu užila, môžem povedať, že nič sa nestane. Inak vidím na svojich single priateľkách a známych, že vianočná samota a osamelosť je obrovským problémom pre mnohé z nich. Už dlho pred Vianocami sme túto tému riešili na spoločných stretnutiach a, verte, u niektorých celkom nedoriešili. A u tých, čo si myslím, že sme poriešili, uvidíme po Vianociach, realita v samote každú preverí. Veľmi práve týmto dámam nepridá ani slogan, že na Vianoce by nikto nemal ostať sám...
Štedrovečerná kapustnica
Kyslá kapusta, sušené hríby, strukoviny (šošovica, cícer, bôb...), tofu, olej soľ, koreniny, šľahačková smotana.
Do hrnca dám variť kyslú kapustu s koreninami (soľ, čierne korenie, bobkový list...) a sušenými hríbami. Ak sú hríby nakrájané na veľké kusy, a nechcem ich tak, sparím ich vo vriacej vode a pokrájam na menšie kúsky. Osobitne uvarím večer namočenú šošovicu, cícer či inú strukovinu a uvarené pridám do hrnca s kapustou. Na oleji opražím posolené plátky tofu, vložím ich do kapustnice. Ak je kapustnica redšia, urobím zápražku z rastlinného oleja, hladkej múky a červenej papriky. Chvíľu všetko spolu povrie. Nakoniec do kapustnice vlejem štvrť litra šľahačkovej smotany, no nenechám to už spolu vrieť. Hrniec z pece odstavím.
Súčasná poznámka: takto robím kapustnicu dodnes, len vždy pridávam aj zápražku. Dodáva jej totiž šmrncovnú chuť a jemné zafarbenie po červenej paprike. Teraz však pridám i čili papriku či papričky. Navyše, uvarím osobitne v šupke aj zemiaky, ktoré celé podávam ku kapustnici. Spomenula som si, že kedysi to tak varievala moja starká, a tak som znovuobjavila chuť tejto kombinácie.
Ďalej nasledovali návody na seitan v kapustnom liste, zemiakový šalát s majonézou z červenej šošovice, mrkvovú nátierku s vlašským orechom, domáci jogurt, kysnuté rožky z celozrnnej múky, košíčky so svätojánskym chlebíkom, jablkovú štrúdľu... Súčasná poznámka: dnes už toľko druhov jedla nepripravujem. Ostali sme len pri našej klasike - opekance s makom, pre vnučky aj s bryndzou, kapustnica, zemiakový šalát a k nemu občas nejako upravené tofu. Namiesto tancovania okolo hrncov v kuchyni ideme radšej von či niečo tvoríme - sviečky z medových platov, maľujeme mandaly, skalky, kŕmime vtáčiky, keď je sneh, hľadáme najhlbšie záveje a vyšantíme sa v nich. A chodím sa poďakovať stromom v záhrade. A pozdraviť lúky. A pokloniť sa rieke. Jedálniček Štedrého dňa za desať rokov u mňa niečo vypustil, niečo nehmotné pridal.
