reklama

Úsmev máme vždy po ruke, rodí sa v srdci i na puse

Vždy s úsmevom,“ hovorievala moja maminka a zvyčajne dodala, že túto vetu počúvala ako odkaz amerických vojakov po druhej svetovej vojne v Prahe, kde vyrastala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď si na maminku spomeniem, ako vyzerala v mojom detstve, viem, že sa veľmi neusmievala. Niekoľko rokov po vojne sa totiž vydala z Prahy do malej dedinky na Slovensko, postupne prišli tri deti, gazdovstvo, osamelosť. Náznak úsmevu som však u nej vídavala vždy, keď chytila do ruky klarinet a začala hrať. S hudbou totiž vyrastala, hudbe sa chvíľu profesionálne venovala, s dievčenským orchestrom Karin Ostrej pôsobila v Nórsku, k hudbe sa chcela vrátiť aj po vydaji. Natrvalo sa jej to však nepodarilo. Veta - vždy s úsmevom - v jej slovníku však ostala. Dokonca aj teraz na prahu deväťdesiatky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 V chodbe na stene u nás visí dodnes jeden jej obraz – mladučké dievča v bielej blúzke hrá na klarinet. Na tvári jej sedí veľmi jemný úsmev. Čo možno z neho čítať? Radosť, šťastie, posvätnosť chvíle dotykov so sférou hudby. Samé pozitiva.

Koľko podôb má život, toľko úsmevov má ľudská tvár

Ešte chvíľu ostaňme v histórii. Starý kalendár z roku 1937 tvrdí, že je veľa druhov úsmevov. Citujem: „Úsmev prirodzený a pravdivý, vyvierajúci z nesmiernej radosti a šťastia. Trpiteľský úsmev u toho, kto prekonal nejakú bolesť tak, že ho už nemučí, ale doteraz zatieňuje jeho dušu. To je úsmev rezignácie, odovzdanosti…“ a kalendár pokračuje v pomenovaní kvality úsmevov. Čo v nich možno vidieť z pohľadu etikoterapie? Poďme sa s úsmevmi hrať, je v nich totiž etikoterapia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Úsmev prirodzený

Príde na pery, do svalov tváre i celého tela len tak, bez úsilia, bez bočných úmyslov. Svieti v očiach a hovorí - aha, som tu, prehrievam, svietim. Prišiel som ako čerstvý vzduch po letnom daždi. Som jemný, uvoľnený, informujem o pokoji a vnútornej vyrovnanosti jeho nositeľa. Ruka v ruke s prirodzeným úsmevom ide spokojnosť či dokonca vnútorná múdrosť. Vtedy už nadobúda tiché zafarbenie múdrosti nielen jednej konkrétnej osoby. Vtedy zvyčajne v sebe už nesie i múdrosť celej rodovej línie. Tento úsmev totiž vie.

Všimli ste si, ako nádherne a prirodzene sa usmievajú múdri starí ľudia? Tie rozprávkové starenky, rozprávkoví starčekovia? Nepotrebujú veľa rozprávať, len hladkajú milými úsmevmi. Ich tváre majú mäkkosť, medzi vráskami im sedí veľa nežnosti, pochopenia, lásky. Oni totiž vedia srdcom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do prirodzeného, tichého a múdreho úsmevu sa dožiť je umenie života. Hovorí sa, že pekná mladá tvár je hračkou prírody. Pekná zrelá, a dajme to – stará, tvár je umeleckým dielom, ktoré vytvoril človek svojím vlastným životom. Odráža to, ako si táto ľudská bytosť poradila so všetkým, čo jej prišlo do cesty, ako spracovávala svoje „domáce úlohy“ prinesené do tohoto života, aké postoje k jednotlivým udalostiam, situáciám, osobám zaujala, aké mala vzťahy s inými ľuďmi, aký má vzťah sama so sebou.

Taký prirodzený, múdry a tichý úsmev má hodnotu zlatého života a je odmenou nielen pre toho, komu sedí na tvári, ale je odmenou a pohladkaním pre všetkých, ktorí ho dostanú. Hovorí o zvládnutých zadaniach, ktoré si táto ľudská bytosť priniesla do života z minulých inkarnácií. Tento prirodzený úsmev je potom ako životodárny dážď, ktorý padá na všetkých rovnako. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Úsmev šťastný

Rodí sa z niekoľkých podnetov. Často najprv z vonkajších. Niečo ma potešilo, šťastne sa zasmejem. Niečo sa mi splnilo, šťastne sa zasmejem. Zamiloval som sa, šťastne sa smejem. Dostal som novú hračku? Vyhral som niečo, po čom som túžil? Splnil sa mi nejaký sen? Idem do šťastného úsmevu. Matrix so súčasnými možnosťami, ak sme v ňom statočne zakvačení, nám dáva veľa dôvodov na šťastné úsmevy, na „šťastné úsmevy“. Tieto šťastné úsmevy potrebujú vonkajšie podnety, podnety z okolitého sveta. Ajhľa, ako sme ľahko šťastne ovplyvniteľní – niečo dostaneme, sme šťastní, niečo stratíme, sme nešťastní. Ako na hojdačke. Hore – dole.

Kedysi pred mnohými rokmi som na sebapoznávacom seminári počula vetu, že človek by mal ostať vnútorne šťastný aj keby sa rúcal svet. Mysľou mi bežalo - ja šťastná v nešťastí okolo? Aj vďaka etikoterapie som pochopila, že len keď ostanem vo svojom strede, teda vo svojom šťastí, môžem konať, zaujať postoj, ktorý pomôže nielen mne, ale i svetu okolo mňa. Nešťastie ma neprevalcuje. Nešťastie ma neparalyzuje. Z priestoru vnútorného šťastia sa totiž môžem rozhodovať, mám možnosti; mám obrovské možnosti na riešenia, východiská, nové nápady, na záchranu.

Šťastný úsmev, ktorý má koreň v ľudskom vnútri, sa rodí hneď ráno. Ešte v posteli. Zobudím sa a usmejem sa. Len tak bez dôvodu. Vlastne – mám veľmi dobrý dôvod na úsmev. Som šťastný človek.

Úsmev trpiteľský

Spojím ho so slovíčkom trapitída, ktoré v jednom rozhovore použil Ivan Rusnák, slovenský lekár, ktorý za chorobami, úrazmi, správaním človeka vníma duchovné príčiny.

Vraj my Slováci veľmi radi trpíme trapitídou. Radi a v dostatočnom množstve sa totiž trápime. Sami za seba, za blízkých, za deti, za suseda, za máčny máčik… A nasadíme trpiteľský úsmev. Dávame ním najavo, že sme spoluúčastní na probléme, že ľutujeme, že chceme pomôcť, že sme v pýche. Dvíhame si vlastné sebavedomie aj cez trpiteľský úsmev? Keď to nejde inak, prečo nie? Stop. Toto je cesta do zdravia poškodzujúcich emócií a myšlienok. Chcem na nej ostať? Nasadím si trpiteľský úsmev a trpím. Ak som dobrý pozorovateľ, v tomto momente vnímam, ako ochabnú napríklad svaly, ako sa zvýši tlak, ako sa rozbúcha srdce, ako idem s náladou do smútku, sĺz, po čase až do depresií. Chcem to?

Chcem posilniť vibrácie vlastného tela? Uvedomím si trpiteľský úsmev a hľadám cestu na jeho transformáciu do úsmevu šťastného. Je mnoho ciest, ako to urobiť. Mám rada jednu z nich, ktorej hovorím – spočítaj si svoje požehnania. Alebo na fyzickej úrovni tanec či akýkoľvek pohyb. Ak som dobrý pozorovateľ, okamžite zaregistrujem zmeny. Vo fyzickom tele, v pocitoch, v mysli, v posilnení svojho zdravia. 

 Úsmev rozpačitý

Také jemné šklbnutie kútikmi úst a šups naspäť. Čo keď sa nehodí usmievať sa? Môžem – nemôžem? Nahnevá sa niekto, keď sa usmejem? Urazím niekoho? Čo keď si môj úsmev okolie vysvetlí nevhodne?

Často sa za rozpačitým úsmevom ukazuje nízke sebavedomie, alebo odovzdanie moci nad sebou do cudzích rúk, alebo schovávanie sa – ja nič, ja muzikant.

Čo takto jasne si pomenovať, že som v danú chvíľu slabou, nerozhodnou bytosťou, neviem, ako konať, aký úsmev nasadiť. Je to v poriadku. Mám právo na chyby, mám právo urobiť chyby. Užijem si ešte chvíľu rozpačité úsmevy, uvedomím si, že zneistievajú, rozkolísavajú moje vnútro a potom znovu do pretransformovania úsmevu rozpačitého do úsmevu pochopenia.

Zdravie poškodzujúce úsmevy

Zhrnieme si ich do jedného bloku a už z ich pomenovaní ako ľudia dotýkajúci sa etikoterapeutických zručností zistíme, že ubližujú. Napríklad škodoradostný úsmev škodí, ironický pichá, zlý zlo priťahuje, ľahostajný nesúcitom zaváňa, chladný chladom dýcha, sarkastický mocne ubližuje, uštipačný štípe, pohŕdavý oddeľuje, kritický pýchou smrdí… Sú však súčasťou nášho života a kým budú ľudia, ktorí ich potrebujú, aj to je v poriadku. Každý si vyberáme z najbližšieho súdka, každý si vnášame dôsledky svojich úsmevov do vlastného život.

Úsmevy zdravie podporujúce však posilňujú nás a sú ako rozkvitnuté muškáty na susedových oknách – tešia nás, ako by povedal etikoterapeut VladiMír Červenák. Muškáty na mojich oknách tešia susedovo oko, muškáty na jeho oknách, hladkajú mňa. Muškátové úsmevy.

Úsmev ako liek

Liečivý úsmev možno ordinovať denne v niekoľkých dávkách. Má liečebné schopnosti bez vedľajších účinkov. Posilňuje imunitu, odburáva stres, upravuje tlak, je vždy po ruke či výstižnejšie povedané na puse.

Usmievať sa možno na svet okolo i do svojho vnútorného sveta. Usmievať sa možno na ľudí i do svojich vnútorných orgánov. Aj úsmevom kráčame do zdravia.

DagmaRA Sarita Poliaková

DagmaRA Sarita Poliaková

Bloger 
  • Počet článkov:  312
  •  | 
  • Páči sa:  25x

Slnečné znamenie Strelec mi zasvietilo pri narodení do šťastného a tvorivého života, o ktorom môžem už teraz v jeho poslednej tretine povedať, že bol a stále aj rýchly, aj plný zaujímavých situácií aj výziev, aj plný príležitostí či možností... Dokážem chvíľu aj zastať, aj leňošiť, aj pyžamové dni si už dopriať, rovnako milujem samotu, ako aj priateľov, milujem nádherné kruhy, ktoré vytvárame na seminároch etikoterapie i na meditačných stretnutiach či na stretnutiach so ženami v ČAROkruhoch. Vyštudovala som pedagogiku, pritiahla ma novinárčina, na dôchodku etikoterapia a astrológia. U mňa sa tieto dve "dámy" spojili a objavujú sa aj v kratších či dlhších zamysleniach. Milujem písanie, keď príde inšpirácia. Vtedy mám pocit, že slová prichádzajú samé a samé sa aj ukladajú do viet. Tak sa uložili aj do knihy o mojej dcére, ktorá končila život na detskej onkológii, a tak sa v knihe S TEBOU, MIRKA objavili aj ďalšie deti, ktoré som počas polročného pobytu na tomto oddelení spoznala. Neskôr, keď ma život na chvíľu zastavil cez chorobu, vznikla z rozhovoroch, ktoré vznikali pre noviny, kniha S VAMI, KRÁSNE BYTOSTI. Bolo mi cťou poznať toľko nádherných ľudí. Niekoľko kníh je stále v "šuflíku", niekoľko nápadov v hlave, keď dozrie čas, uzrú svetlo sveta. Milujem totiž písanie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu