Vetry sú zdravšie ako kašeľ alebo z akého priestoru hovoríme, tak sa cítime

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 7.10.2016 o 10:47 | Karma článku: 5,10 | Prečítané:  1220x

Z čias učiteľovania v základnej škole mám skúsenosť so žiakmi v hľadaní kladných vyjadrení o sebe samom. Veríte, že bolo takmer každému z nich náročné o sebe napísať päť pozitívnych podstatných či prídavných mien?

„To je ťažké. Môžeme písať aj svoje zlé vlastnosti?“ zaznelo zvyčajne. Veríte, však. Veď ani dospelí mnohokrát nevedia vymenovať niekoľko svojich silných stránok či pozitívne sa ohodnotiť. Zvyčajne i u nich zaznieva  – to je ťažké, to nedám, nech ma zhodnotia druhí. Čo takouto vetou robíme sami sebe?

Čo prijmeme na vedomej či nevedomej úrovni ako ťažké, ťažkým pre nás ostane

Veta – to je ťažké zvyčajne v nás zobudí koreňové vzorce či vzorce duše nášho rodu, keď sme skutočne niečo nedali, nedokázali, keď nám či našim predkom do života prišli náročnejšie situácie a zlyhali kedysi oni, v tomto živote  zlyhávame my. Dobrá správa: stačí sa pozrieť na zúbky svojim slabostiam či strachom, odkryť ich korienky a trojkrokovou etikoterapeutickou metódou prijať, ukončiť, odpustiť a svet premeniť na žiarivé prostredie. Lusk. Ide to? Nejde to? Akéže informácie púšťame do života cez myšlienky a slová, ktoré dokážu blokovať naše šťastie, zdravie, hojnosť? Ktoré mantry, ustálené spojenia opakujeme ako sebapoškodzujúce programy?

Akákoľvek situácia nám do života prichádza, má konkrétny dôvod svojho príchodu: niečo sme zatiaľ nepochopili, potrebujeme sa učiť. „Nebeský manažment“ vie, čo robí, vedomé bytosti vedia, čo robia, vedia, aké dôsledky môžu mať výrazy, ktoré používajú.

Čím viac totiž pracujeme na svojom sebapoznávaní, čím viac chápeme univerzálne zákony, čím intenzívnejšie odkrývame svoje  naučené vzorce správania, čím viac ideme do svojho stredu, tým menej hodnotíme, že táto či oná situácia sú ťažké. To neznamená, že by sa nám náročnejšie situácie celkom stratili zo života. To znamená, že máme veci medzi Zemou a nebesami čiastočne zvládnuté a rozumieme, čo nám chcú povedať. Alebo  – vieme, akí sme a odpoveď si vieme dať sami. V takom prípade  zaujmeme k situáciám iný postoj. Možno viac chápavý, možno viac láskavý, možno viac milujúci.

Všetko so všetkým súvisí. Prijatie situácií, ktoré možno hodnotiť z ľudského pohľadu ako ťažké, súvisí aj s našou sebadôverou, dôverou, vierou.  Príklad. Pred niekoľkými rokmi som  zažila  neistotu v situácii, keď som mala letieť sama. Roky prešli, v posledných sa intenzívne dotýkam etikoterapie, a tak som situácie tohto roku na letiskách riešila inak. V priebehu dvoch týždňov som sama letela z  piatich rôznych letísk. Dala som ich v pohode bez akéhokoľvek vnútorného napätia s obrovskou dôverou, že všetko zvládnem. Vôbec som sa však nepotrebovala presviedčať, že to dám. Celý čas som ostala pokojná, ostala som vo svojom strede.

Ani chvíľu som o mojom cestovaní nepochybovala ani vtedy, keď lietadlo z Prahy pre poruchy štartovalo trikrát a medzitým nás znovu vysadili na letisku. „Dobre,“ povedala som si, „asi sú v letiskovom bufete bageta a káva s mojim menom, tak sa najem a napijem.“  Karma nepustí :-)  Ani na chvíľu som však neuvažovala – to bude ťažké. Naopak, tešila som sa, čo všetko zažijem.

Z príbehov mnohých ľudí viem, že podobné i náročnejšie situácie zvládli. Vždy záležalo na ich postoji, rozhodnutí a viere – zvládnem to, prežijem, dám to. Rovnako v hraničných situáciách prestávala platiť veta – keď nejde o život, nejde o nič. V bežnom živote ju bežne počuť. Keď však ide o život, ide o všetko. Presne takýto príbeh rozpovedala Božka na septembrovom seminári etikoterapie pri chorvátskom mori. Seminár na liečenie duše podporoval liečenie tela, žene okrem iného pomohol pochopiť silu vlastného zámeru a uvedomiť si, že  rozhodnutie a jej vlastný postoj v náročnej situácii jej zachránili život.

Vlastne - stretnutie s etikoterapiou na Hvare dodal tému aj tomuto textu. Pohovoríme si o otvorených podporujúcich i oslabujúcich slovných spojeniach.

Neláska k sebe samému môže byť samovraždou, láska chráni život

„Kedysi som nemala rada sama seba a akoby z ničoho nič som ochrnula a trvalo to takmer rok,“ otvorila jeden zo svojich osobných príbehov žena. „Autoimunitný systém úplne zlyhal. Nedokázala som si vlasy umyť, nič urobiť okolo seba, sestričky v nemocnici ma museli otáčať, pretože som mala preležaniny, ale nedokázala som sa ani pohnúť. Teploty sa držali na štyridsiatke, všetky kĺby opuchnuté, lekári mi dávali niekoľko dní života. Informovali najbližších príbuzných, dokonca mi vypísali úmrtný list. Išiel totiž víkend...

 Vtedy som už mala veľmi negatívne myšlienky, pretože mi nevyšlo manželstvo. Kašlem na to, takto tu nebudem, všetko je úplne zlé – vírilo mi hlavou. Začala som si odkladať tabletky s tým, že príde deň, keď všetko sama ukončím. Ten deň prišiel... No prišli aj nové udalosti. Previezli ma helikoptérou do iného mesta. Tam som sa dostala do izby s manželkou kňaza, ktorá mi celý deň rozprávala o tom, akí môžu byť ľudia šťastní, aký je život nádherný. Jednoducho, nabudila ma do života.“

 Aj pod vplyvom slov kňazovej manželky Božka urobila rozhodnutie. Áno pre život. Na druhý deň sa prebrala a pomaličky začala hýbať rukami, nohami, hoci dovtedy sa niekoľko mesiacov ani nepohla. Začala chodiť. „Lekári usúdili, že je to zázrak, pretože žiadne z veľmi silných liekov mi dovtedy nezabrali, odrazu pohyby,“ pokračovala. „Dnes tomuto „zázraku“ rozumiem, rozhodnutie mojej duše totiž bolo žiť.

Keď som už mohla chodiť, prvé som šla spláchnuť tabletky, ktoré som mala nachystané. Začala som sa na mnohé veci v živote tešiť, mnohé som si usporiadala, rozviedla sa a začala robiť veci, o ktorých mi lekári povedali, že nikdy nezvládnem. Na kontroly do nemocnice som chodievala desať rokov pravidelne a hoci som látky proti vlastným bunkám v tele mala desaťnásobné väčšie množstvo, ako je prípustné, odrazu bolo všetko v poriadku.“ Žena dnes žije aktívne svoj príbeh ďalej.

„Sila Božkinej myšlienky je veľmi veľká. Až taká, že keď sa rozhodla život ukončiť, okamžite sa jej rozhodnutie na fyzickej úrovni začalo prejavovať. Rovnako rýchlo a rovnako silno sa veci otočili späť, keď sa rozhodla žiť,“ doplnil príbeh etikoterapeut a životný kouč Vladimír Červenák.

Radšej sa na všetko vyprdnúť, ako sa rozhodnúť vykašľať na niečo či niekoho

Pred niekoľkými mesiacmi som si dala zámer – počuť slová, vety, frázy, ktoré používam bežne ja alebo ľudia okolo mňa vo svojom prejave a ktoré buď posilňujú alebo oslabujú, ktoré  ľudské bytosti podporujú v chorobe alebo udržujú v zdraví.  Mala som nastavené počúvacie anténky a počúvala som všade: na ulici, v autobuse, na seminároch, kúpaliskách, v horách, kdekoľvek. Sledovala som z priestoru počúvania aj sama seba.

V súkromnej štatistike týchto slov sa potvrdilo, že v bežnom dni viac počuť oslabujúce výrazy, ktoré vychádzajú z priestoru bezmocnosti. Niektoré sú veľmi jasné a stačí si len uvedomiť ich význam. Často je však uvedomenie neprítomné a potom tieto vyjadrenia sa stávajú frázami, ktoré tak či tak oslabujú. Na ich ospravedlnenie často počuť – veď ja som to tak nemyslel, povedal som to len tak, vykĺzlo mi to z úst, to som sa zle vyjadril...

Myšlienky i slová však majú svoju energiu a vyslovenú či myslenú „objednávku“ vesmír, univerzum vybaví. Často veľmi rýchlo. Koho ide poraziť od zlosti, koho šľak triafa, kto má zlomené srdce, alebo mu ho od ľútosti ide vytrhnúť či mu ho trhá, alebo mu ho strach zviera, ten si zarába napríklad na chorobu. Často používané výrazy tohto typu sa môžu ako zdvihnutý prst – človeče, pozri ako rozprávaš, ako myslíš, čo pri tom cítiš - prejaviť nepríjemným pocitom v oblasti solárneho plexu, stiesneným pocitom v celom tele so zvýšením či znížením tlaku, rýchlejším tlkotom srdca, oslabením svalov. Babka k babce bude infart – dá sa parafrázovať to, čo robíme na energetickej úrovni svojmu telu. A vraj – nemyslel som to tak, boli to „len“ slová.

Podobných oslabudzujúcich a chorobu privolávajúcich slov či viet je veľa. Už pri ich vypustením z priestoru obete či priestoru bezmocnosti do priestoru mysle či svojej existencie vidno, ktorú časť tela môžu zasiahnuť. Žalúdok, tráviaci trakt - leží mu v žalúdku, nemôže to stráviť. Žlčník - roztrhne ho od zlosti, vzkypela mu žlč od srdu, nehnevaj – nes... ma. Pľúca – dusí ho situácia, nemôže pri ňom dýchať a množstvo ďalších výrazov na každú časť tela. Dokonca aj na úrazy – nedá si ruku odtrhnúť,  pre peniaze si dá do kolena dieru vŕtať, ide do kolien. A čo čaká toho, kto zdochýňa od nudy, odpadáva či omdlieva z každej situácie?

„Tvorivosť“ v tomto smere je bohatá, no vytráca sa z nej zmysel TVORivosti, stáva sa z nej NETVORivosť, oslabenie, ničenie. Z krásnej TVORivej bytosti chorý, slabý človek.

 „Radšej sa na všetko vyprdnúť, ako vykašľať. Je to zdravšie,“ zahlásil etikoterapeut Vladimír Červenák, a tak potvrdil úslovie – Kto grgá a prdí, zdravie si tvrdí. Čo sa totiž môže stať, keď na niečo alebo niekoho kašleme a hovoríme to z priestoru bezmocnosti, odporu alebo zlosti? Jednoducho – začneme kašľať. Vonkajšie okolnosti sa našej objednávke mať kašeľ rýchlo nájdu: napil som sa studeného, ofúkol ma prievan, nadýchal som sa chladného vzduchu, veľa a dosť hlasno som rozprával... Kašeľ si vždy výhovorku nájde. Stačí však počúvať, ako často v živote na niečo kašleme a vieme, kde kašeľ prameni. Ak ho vieme týmto smerom spracovať, to znamená cez etikoterapeutické zručnosti kašeľ prijať a ukončiť, v  tú chvíľu sme mocné bytosti a máme možnosť situáciu meniť.

Skúsme ešte porovnanie. Čo je lepšie pre zdravie – kašľanie  alebo vetry?  Stačí predstava toho, čo sa stane v našom tele, keď kašleme alebo si uvoľníme cez vetry. Zdravé prdnutie je krásna úľava, poznáme všetci.

Život si navzájom požehnávame cez pozdravy, slová vďaky a odpustenia

Veľmi ozdravujúco na nás pôsobia slová, ktoré nesú v sebe kladné posolstvo. Zamysleli ste sa niekedy nad pozdravmi, ktoré bežne v reči používame? Dobré ránko, dobrý deň, krásny večer, šťastie vinšujem, pozdravený buď, dobrý človek, pánboh daj šťastia, pánboh s vami, tiež ďakujem srdečne, šťastlivo choď, odpusť mi, prosím...

Želáme, požehnávame nimi zo svojho stredu dobro inému. V tej chvíli sme bytosti naladené na dobro, požehnanie, odovzdávanie, na pomoc i podporu. Podporujeme iného v tom, aby prežil šťastne, radostne svoj deň. K vedomému pozdravu ešte pribaliť úsmev a presvetlíme deň každému, komu ho adresujeme. 

Ak ostaneme v slovách, hneď môžeme vytiahnuť na svetlo aj posilňujúce vyjadrenia: poskočilo mu srdce od šťastia, hreje ho pri srdiečku, tancuje od radosti, šteklia ho motýliky v bruchu od lásky či šťastia, dnes nám vyšlo Slnko. Život je úžasná božská hra plná šťavy a rôznych príbehov. Vieme sa hrať? Želám  šťastný dobrý deň, všetkým.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?