Sľuby sa sľubujú...

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 8.12.2016 o 22:27 | Karma článku: 2,87 | Prečítané:  351x

Keď som si sadla nad tému sľubov v našich životoch a napísala slovo s-ľúbiť, prišli úsmevy. Kohože to ľúbime, keď niečo sľúbime?

Sľub je prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie. Sľúbiť znamená urobiť sľub na dodržanie niečoho. Úplne jasné. A úžasné. Tak sa poďme pohrať so sľubmi a slovesom s-ľúbiť.

 Sľub okrem toho, že je podľa synonymického slovníka  prejavom vôle, je dohodou. Dohodou s niekým, komu sľub dávame. Vážnou dohodou aj so sebou samým. Ak niečo sľubujeme sebe v tichu svojho vnútra, ak sa na niečo motivujeme sľubmi, vtedy môže byť sľub i na hranici manipulácie. Sľúbime si, keď napríklad dokončíme nejakú úlohu, odmenu - sladkosť či inú drobnosť. Sľúbime sami sebe, keď napríklad schudneme, erotickú bielizeň. Sľubujeme si odmenu, motivujeme sa, aby sme ju dostali, manipulujeme sami so sebou, podmieňujeme. Ak – tak. Sľub ako sebamanipulácia: to po prvé. Po druhé: na manipuláciu sme sľubmi vychovávaní od detstva. To je realita, výhovorka? Stačí sa započúvať do pokynov väčšiny rodičov, aby sme počuli v jednej vete, v jednom dychu manipuláciu i sľub. Ak si poriadiš izbu, môžeš ísť von. Ak sa rýchlo naučíš, môžeš si zapnúť notebook. Ak budeš mať samé jednotky, dostaneš veľkého plyšáka. Ak si ma vezmeš, budeš sa mať dobre. Sľuby ako koreňové vzorce nášho správania v budúcnosti.

Ak – tak. Manipulácia – sľub.  Viete, že mnohí dospelí si dodnes pamätajú z detstva sľuby, že napríklad dostanú veľkého plyšového maca, no nedostali ho? Mnohokrát uplynulo od daného sľubu niekoľko rokov, možno desaťročí.  Nenaplnený sľub ostal živý. Je jedno, kto ho komu dal a čo sa nesplnilo. Energia nedodržania sľubu je stále tu a teraz celé roky. Pôsobí, oslabuje, vracia v spomienkach do minulosti, prebúdza výčitky, pocit krivdy či bezmocnosti. Čo s tým? Našla som si hru – vráť sľub s plnou zodpovednosťou za svoj šťastný život. V konečnom dôsledku aj za šťastný život všetkých naokolo.

Prvýkrát som svoj sľub týmto spôsobom vracala milovanému mužovi, ktorý odchádzal na druhý breh. Vtedy som jasne cítila, že manželský sľub ho drží pri mne, pri našich deťoch, hoci stál na prahu smrti. Niekoľko hodín nevedel urobiť posledný krok. Došlo mi – treba vrátiť sľub. Keď som to urobila, manžel odišiel. Jemným vánkom prešiel popri mne, pohladil. Poďakoval? S vrátením sľubu som odvtedy mala vlastnú skúsenosť pokropenú slzami, smútkom. Neskôr som ju začala používať v hraničných situáciách, potom prišlo uvoľnenie, začala sa hra. S ňou prišla aj zodpovednosť za všetko, čo sľubujem.

Najprv však - ako sa hra hrá? V tichu svojho vnútra si dám zámer, aby som si spomenula na všetky nenaplnené sľuby a dám si čas. V pokoji čakám, aké spomienky sa vynoria.  Netlačím na pílu. Možno si spomeniem o hodinku, možno o týždeň, možno o rok. Ľudské telo je múdre, naše bunky sú múdre. Vedia odpovede na  otázky. Správny zámer podporí správne odpovede. Aha, vynorila sa spomienka na nesplnený sľub. Poď moja, posaď sa, pohovoríme si spolu, precítime sa navzájom. Aký je to pocit, keď dám sľub a nesplním ho? Dostavia sa pocity viny, ignorácia, nedôvera? Aký je to pocit, keď mi niekto niečo sľúbil a nesplnil to? Príde nedôvera, bezmocnosť, pocit krivdy?

Za jedným i druhým sľubom sú zdravie poškodzujúce myšlienky. Keď ich objavím, príde hra – vrátim sľub, ktorý som dala, prípadne dostala napríklad vetou: vraciam ti, Peťko XY sľub, ktorý som dala, nemá viac na mňa vplyv v prítomnosti ani v budúcnosti, sme šťastné bytosti, nech sú šťastné všetky bytosti sveta, vesmíru. Nech sa tak stane. Odpoveďou na takéto vrátenie sľubu býva pocit ľahkosti, uvoľnenie, vyčistený stôl. To, čo nás na vedomej či nevedomej úrovni zväzovalo, tlačilo, nedalo dýchať, vo svetle zámeru vyšlo z tieňa. Môžeme sľub vrátiť.

Je fajn, ak sa dá takáto hra hrať priamo v reálnej situácii s reálnym a konkrétnym človekom. Občas však potrebujeme väčšiu odvahu zvládnuť pohľad z očí do očí. Výsledok však stojí za to. Nádherný pocit oslobodenia zo zviazanosti nesplneným sľubom.

Niektoré sľuby–dohody majú písomnú podobu, niektoré rituálnu, niektoré obe. Napríklad manželský sľub s rituálom svadby, sľub čistoty s rituálom vysvätenia, historicky pioniersky či zväzácky sľub s rituálom pri pomníku padlých. Každý z nich potrebuje veľké prípravy, sprevádza ho veľké tešenie, často materiálne zabezpečenie. Veľa energie. Potom si rituálne sľuby často vyžadujú aj veľké rituálne rozpustenie, napríklad manželský sľub púšťame rozvodom.

Mám pre rozpustenie, pustenie sľubov aj inú hru. Rituálne maľovanie mandaly – čarokruhu na vrátenie sľubov s vnútorným dialógom vo vnútornom tichu. Postup: zvolíme si zložitejšiu či náročnejšiu predkreslenú mandalu. Možnosti máme - internet ich ponúka hojne, vlastná tvorivosť je výhodou. Čím viac sľubov chceme rozpustiť, vrátiť sebe či inej bytosti, tým zložitejšiu, naplnenejšiu mandalu budeme maľovať. Žiaden strach, že je mandala zložitá. Za jeden ľudský život, nech sme v ňom kdekoľvek, máme v sebe množstvo nenaplnených a nesplnených sľubov. Ak vezmeme do úvahy reinkarnáciu v spojení so zodpovednosťou za svoj rod, s chuťou sa do maľovania môžeme pustiť. Máme o vypúšťanie „ducha sľubov“ postarané. Navyše, zámer je daný, možno maľovať. Zvyčajne už pri prvých ťahoch štetcom, pastelkou spoznáme, že nastáva stav uvoľnenia. Relax. Zámer však pracuje a my si po chvíli môžeme spomenúť na množstvo sľubov, ktoré sme dali, ale nesplnili. Vykreslíme ich, vymaľujeme, ospravedlníme sa sami sebe za nesplnenie, odpustíme si, poďakujeme a ubezpečíme sa, že sme najmilovanejšie dieťa vesmíru. Jednoducho – vesmíru sme sa vydarili, vesmír je v nás, my sme jedno s vesmírom. HRA s úžasnými bonusmi. Mandalu s vrátením sľubu môžeme obradne podarovať niektorému živlu – ohňu, zemi, vode, priestoru. Rovnakým spôsobom môžeme podporiť silu svojho sľubu, vytrvalosť a ľahkosť v jeho naplnení. Dáme sľub, prijmeme zaň zodpovednosť a podporíme ho novou mandalou. Tá sa môže stať meditačným žiaričom, slniečkom a následne nás podporiť v dohode. 

S intenzívnejším pohľadom na sľuby, sľubovanie totiž prichádza aj zodpovednosť za všetko, čo sľubujeme. Za každý sľub. Nie je totiž malý či veľký, každý sľub je dohoda, posvätná dohoda v našom vnútri. Jej plnením, naplneným preukazujeme sami sebe úctu, rešpekt, lásku. Platí to na sľuby z bežného života – napíšem ti sms, ozvem sa večer, napečiem koláče – i na slávnostné veľké sľuby spojené s rituálmi. Dali sme sľub do budúceho života? Napríklad počkám si na teba v ďalšej inkarnácii, odplatím ti to v budúcom živote, niekedy v inom živote sa pozriem do Afriky? Čo s tým? Hrať sa ďalej a prebrať zodpovednosť. Aj sľuby sú totiž energie, ktoré pracujú. Z fyziky vieme, že energia sa nestráca, nestratí sa len tak ani vyslovený či myslený sľub. Z priestoru uvedomenia a celistvosti ho môžeme zodpovedne prijať alebo zodpovedne vrátiť.

Keďže sa blíži koniec kalendárneho roka, pozrime sa na silvestrovské či novoročné sľuby s rituálom ukončovania jedného roku a začiatku ďalšieho. Vtedy je najmohutnejšie obsadenie sľubov na jeden meter štvorcový. Zvyčajne kde sa nachádza čo i len jedna ľudská matrixová duša na prelome rokov, prichádzajú sľuby – to budem robiť od nového roku, to nebudem robiť, to chcem, to nechcem, to prestanem, to začnem. Ako ľahko ich dávame. Koľko z nich skončí v realite naplnených?

Odpoveď nechajme na svoje vnútro. Ono vie. Je bilancia splnenia koncoročných sľubov priaznivá? Áno? Fajn, odškrtnuté a nádherný pocit uvoľnenia, naplnenia, čistoty. Nie? Vrátime, ak chceme, nesplnené sľuby. Pre vlastné zdravia a šťastie i pre zdravie a šťastie všetkých ľudí okolo seba. Sľuby sa totiž sľubujú, blázni sa radujú. Kto je potom bláznom? My sami, naše oklamané, podvedené vnútro. Ako nám môže nabudúce veriť, že niečo dodržíme, keď sme už toľkokrát za svoj život nedodržali niekoľko či mnoho sľubov? Keď sme už toľkokrát niečo sľubovali na Nový rok a nesplnili v novom roku?

Vieme naštartovať na konci tohto roku zmenu?  Vieme sľúbiť len to, čo vážne a s posvätnou dohodou chceme naplniť? Vieme nesľúbiť, čo má vrtkavé korienky? Čo sa stane, keď to dáme? Budeme sľúbení – ľúbení. Vzrastie naša sebaúcta, sebavedomie, sebadôvera, sebaláska, LÁSKA. Nastane zmena v nás samých, zmení sa i svet okolo nás. Jednoduché, však? Sme ľúbení.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Dva alebo desať? Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť ani na tom, koľko sporných bodov riešili.

ŠPORT

Zuzula: Ľudia v Lyžiarskej asociácii nerozumejú športu

Už roky bojuje s lyžiarskou asociáciou.

DOMOV

Fico v Kľaku: Fašizmus tu je a v zelených tričkách chodí po vlakoch

Zastavte experiment, Banskej Bystrici nepriniesol nič, vyhlásil premiér.


Už ste čítali?