Pre RAdosť v srdiečku

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 9.3.2014 o 10:24 | (upravené 9.3.2014 o 10:37) Karma článku: 8,25 | Prečítané:  376x

Občas, keď cítim, že potrebujem naštartovať v sebe RAdosť, spomeniem si na vtipné situácie zo svojho života. Dokonca som zistila, že aj tie, ktoré sa vo chvíli prežívania zdali náročné, po čase z nich náročnosť vyprchá a zostane v nich úsmev. Pre mňa terapia RAdosťou.  

Maľovanie, tanec, hra na koncovku, pohyb, stíšenie - všetko môže byť terapiou RAdosti.Maľovanie, tanec, hra na koncovku, pohyb, stíšenie - všetko môže byť terapiou RAdosti.DagmaRA Sarita Poliaková

Poukladané smeti

Väčší smetný kôš sme v rodine povýšili na odkladací priestor pre čistiace prostriedky. Umiestnili sme ho v kúpeľni a veci v ňom boli pekne poukladané.

Na prvú návštevu prišiel do rodiny priateľ. Chcel byť samostatný, a tak keď dopil pivá v plechovke, hľadal smetný kôš. Našiel ten v kúpeľni. Otvoril ho a zarazil sa. Všetko v ňom bolo poukladané. „Ešte raz som úhľadne pokrčil plechovky a pekne ich do koša uložil, pretože som si myslel, že smeti u vás musia byť v koši správne umiestnené," priznal farbu a smial sa až po niekoľkých dňoch, keď zistil, že kôš má v kúpeľni úplne inú funkciu.  

Kytička fialiek

Mám rada originalitu a svojskosť. Takže som aj z darovanej kytičky fialiek, neplánujúc dopredu, urobila nezvyčajný úkon.

Pred pár rokmi, aj keď je to momentálne už v minulom storočí,  sme zo Slovenska do Čiech cestovali cez colnicu. Pred ňou som dostala v jednej dedinke, kde sme zastali pri studni, od neznámej starenky kytičku fialiek. Len tak prišla ku mne a povedla, že mi ju chce darovať. S vďakou som prijala a hneď do nej strčila nos.

Keďže však cesta po Čechách mala byť dlhá a kytička by ju asi nevydržala, opýtala som sa colníka: „Môžem vám darovať fialky?" a podala som mu ich nečakajúc na odpoveď. Jeho reakcia? Vystrčil ruku k okienku, prijal kvety a ostal pozerať bez slova, ale s vyvalenými očami za naším odchádzajúcim autom. Verím, že sa o fialky vtedy postaral a že colníkom aspoň chvíľu skrášľovali priestor.

 Chýbajúci lektori

S priateľom lekárom sme išli na seminár do Komárna ako lektori. On sa spoliehal na mňa, že viem, kde prednášame, ja na neho. Ani jeden z nás tak nepoznal konečnú adresu.

To sme však zistili až večer v meste. Kde ísť? Vedeli sme len to, že by to mala byť škôlka alebo škola. Po krátkej panike sme sa nechali viesť intuíciou a zastali sme pred rozsvietenou budovou. Bolo zamknuté. Zaklopali sme a spoza dverí sa ozvalo: „Seminár, uzavretá spoločnosť." Obaja sme takmer rovnako nesmelo ešte za zamknutými dverami vyhlásili: „Ale my sme vaši lektori."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: O Ficovom hlase sme viedli polemiky

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii.

DOMOV

Prišla učiť angličtinu, takmer pre políciu nedostala víza

Pred cudzineckou políciou ľudia čakajú hodiny, často aj v noci.


Už ste čítali?