Talent a radosť, odriekanie i námaha

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 11.5.2014 o 19:57 | Karma článku: 6,93 | Prečítané:  605x

 „Keby som sa venoval len tancu a nie choreografii, neuspokojovalo by ma to," zahlásil majster Slovenska v show dance a rozhodne mi pozrel do tváre. V tú chvíľu som vedela, že mám pred sebou človeka, ktorý presne vie, ako žiť, aby svoj sen tanečníka a choreografa naplnil.  A to má Filip Martinský z Liptovského Hrádku, o ňom je reč, len štrnásť rokov.

Stretli sme sa akoby náhodou na jednom seminári. Náhoda to však nebola, lebo o Filipovi som už niekoľko rokov vedela a želala som si stretnúť sa s ním. Najmä po tom, ako som sa dozvedela, že nedávno bol na súťaži v poľských Mikolajkách, kde obsadil tretie miesto v balete chlapcov a sám si tento úspech veľmi váži:  „Predo mnou boli len Kanaďan a Američan, za mnou Nemci a Holanďan. Siedmy som skončil v modernom tanci, za sebou som nechal ďalších dvadsať chlapcov. To bol taký dobrý pocit!"

Chlapec vie, čo chce

Moja túžba teda zariadila, že sme sa s Filipom stretli a ležiac na karimatkách v šatni sme rozprávali najmä o tanci. Prekvapilo ma, ako krásne tínedžer rozpráva, a vôbec to nebol dopredu pripravený rozhovor.  Každá jeho veta má jasný začiatok a jasný koniec. Pri rozhovore sa vie úprimne pozerať do očí a keď hovorí o svojom budúcom profesionálnom živote tanečníka a choreograf, v jeho očiach je rozhodnosť. Všetko toto mi našepkávalo, že mám pred sebou takmer zrelú osobnosť. Navyše, veľmi talentovanú.

Filip momentálne navštevuje tretí ročník v Súkromnom tanečnom konzervatóriu v Liptovskom Hrádku, kde okrem vyučovacích predmetov bežnej základnej školy má každý deň klasický tanec, občas aj moderný, charakterový či ľudový. Okrem toho dvakrát do týždňa tréningy v Tanečnom klube Jessy, kde nielen tancuje, ale vytvára aj niektoré choreografie, zaujíma ho i organizačná práca okolo súťaží, výber hudby, kostýmov. Keď som si prezrela zoznam jeho účinkovania na súťažiach, či už ako jednotlivca, alebo v skupine, bol úctyhodne dlhý. A to má chlapča, pripomínam, štrnásť rokov.

V súvislosti s jeho vekom a nárokmi na Filipov život, najmä tanečníka, vyvstali medzi maminami, ktoré sa o chlapcovi dozvedeli, otázky ohľadom jeho vyťaženia a detstva: „Má vôbec nejaké detstvo? Nie je to na úkor školy?"

Tanec má zakódovaný hlboko v sebe

Až vtedy som si uvedomila, že mne niečo také nenapadlo z jediného dôvodu:  videla som na Filipovi, že o tanec má záujem on sám, že tento záujem vychádza hlboko z jeho vnútra a do tanca ho netlačí ani mama. Jednoducho - on chce, a preto sa mu nevidí zaťažko zvládať náročné tréningy, súťaže, vystúpenia i školu. Priznal však: „Učím sa prevažne večer, aj neskoršie, ale keď som veľmi unavený, potrebujem si oddýchnuť, idem spať. Mamina mi verí, že všetko zvládnem. Vychádzam s ňou veľmi dobre, dôverujem jej a som presvedčený, že aj ona dôveruje mne. Vždy napríklad vie, keď mám nejaký problém, príde na to sama, ale v mnohých prípadoch sa jej zverím aj sám."

Mamina Mária tiež potvrdila moje úvahy v tom, že naozaj svojho syna do tanca nikdy nenútila. Dokonca chlapec si tancovanie ešte pred rokmi našiel sám tak, že sa ako dieťa kamarátil  s dievčatkom, ktoré tancovalo v súbore. Raz ho pozvalo na tréning a Filip sa odvtedy od tanca nevie odtrhnúť.  „Tréningy sú skôr o makačke, ale keď si vystúpenie môžem užiť, je to úžasné. Každý tanec má iný charakter a inak musím vyjadrovať pocity telom, mimikou, pohybmi, inak precítiť hudbu," zhodnotil. A ja mu verím, že si vystúpenia dokáže poriadne užívať. Vidno to na fotografiách a videozáznamoch, počuť to v jeho hlase, keď rozpráva o tanci.

Keď sme však narazili na poplatky za školu, súťaže, vystúpenia, dodala Filipova mamka, že ona je jeho jediným sponzorom. Jej syn vraj často hovorí, že:  „... mnohí tanečníci majú na tričkách logá firiem, ktoré im finančne pomáhajú, ja si tam napíšem - mojím sponzorom je moja mama."

Nehovorí o konkurentoch, ale o priateľoch

Na Slovensku je podľa Filipa veľmi málo chlapcov, ktorí sa venujú klasickému tancu, baletu, a preto je rád, že na stretnutiach so zahraničnými tanečníkmi môže porovnávať svoje výkony, svoje napredovanie. Ostane však talentovaný chlapec na Slovensku? „Určite by som chcel skúsiť aj pôsobenie v zahraničí. Momentálne ma zaujíma Kanada a Nórsko, lebo viem, že sú tam výborní tanečníci. V Kanade aj veľmi dobré tanečné štúdiá."

Ako vníma Filip svojich konkurenčných tanečníkov? Hneď ma opraví, že v každodennom živote sú skôr priatelia ako konkurenti. Dokonca nemajú medzi sebou ani „tanečné" tajomstvá. „Píšem si takmer denne s tanečníkmi zo zahraničia a delíme sa o to, aké máme tréningy, kam sa chystáme, čo nacvičujeme. Komunikujeme v angličtine. Okrem toho na medzinárodných súťažiach sa stretávam so zaujímavými tanečníkmi, ktorí mi veľmi veľa dávajú. Naozaj to medzi nami nie je o konkurencii, ale o priateľstvách."

Keď som sa opýtala na plány do dospeláckeho života, jednoducho odpovedal, že určite spolu  tanec a choreografia, k tomu cestovanie. A rozhovor jednoznačne ukončil. Potreboval ísť ku krajčírke po kostýmy a potom na tréning. Čo na tom, že bola nedeľa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: O Ficovom hlase sme viedli polemiky

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii.

DOMOV

Prišla učiť angličtinu, takmer pre políciu nedostala víza

Pred cudzineckou políciou ľudia čakajú hodiny, často aj v noci.


Už ste čítali?