reklama

Starký po streľbe vraj nevedel, či je v nebi, či v pekle

Návraty ku koreňom pre mňa znamenajú aj spomienky na starkých, ktoré sa v týchto dňoch vynorili akosi silnejšie než inokedy. Začalo sa mi so starkými v noci snívať, cez deň som si spomenula na ich kuchyňu v dlhom „sklárskom dome v Utekáči, v ktorom bývali štyri rodiny a kde oblôčik zdobil muškát a zrkadielko zavesené na kľučke okna. Tam sa starký holieval.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Najviac mi však utkveli podvečerné rozprávania v kuchyni. Tie chvíľky som mala ako dieťa veľmi rada. Starký sedel pri sporáku, prikladal doň polienka, to bolo jediné svetlo v miestnosti, a spolu so starkou rozprávali príbehy zo svojich mladých liet. Toľko sme sa pri nich nasmiali, že to, ako nám tiekli slzy od smiechu, preciťujem aj dnes s úsmevom.

No boli aj smutnejšie príbehy. Najmä tie z vojny. Jej hrôzy a dotyky smrti v bojoch, ktoré zažíval starký, sa zapísali veľmi hlboko do mojich detských spomienok. Osud však chcel, že starký prežil a jeho životu vďačíme za život aj my, jeho vnuci, pravnuci a prapravnuci. Starkí už dávno nežijú, no to, čo sme práve v tých chvíľkach stíchnutia precítili, žije v nás. Ako korienky nášho rodu. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď príbeh života a smrti z Piavy bol realitou

Mladosť Ľudevíta a Otílie Švingálovcov, tak sa volali moji starkí, siaha do konca devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia. Keď vypukla prvá svetová vojna, starký bol mládencom schopným narukovať. Veľa si z jeho rozprávania o tejto vojne nepamätám, no jeho príbeh z Piavy mi dodnes ostal silno zapísaný v spomienkach. Myslím, že najmä pre to, že som ako malá nedokázala pochopiť, ako veľmi blízko bol k smrti. A takmer zomrel, z môjho detského pohľadu, pre blbosť len pre to, že bol unavený.

Keď unavený strachom a bojmi zaspal

Starký hovoril, že boje na Piave boli hrozné. Nielen pre dážď a blato v zákopoch, ale najmä videl strašne roztrhaných a vo veľkých bolestiach umierať svojich kamarátov. Stále čakal na smrť aj on. Tá ho takmer dostihla mimo zákopov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V jednu noc totiž vyšla na neho služba pri strážení skladu munície. Vravel, že kým chodil hore-dolu okolo budovy, bolo všetko v poriadku. Keď si však sadol k dverám a oprel si hlavu, okamžite zaspal. Unavený bojom a strachom. Samozrejme, čo čert chcel-nechcel, na kontrolu prišiel oficier. Našiel starkého spať a nariadil okamžitú popravu.

Keď nevedel, či je v nebi, či v pekle

Zastreliť ho mali vlastní kamaráti zo zákopov nad jamou, kde už ležali mŕtvoly vojakov padlých v boji. Kamaráti sa však dohovorili, že budú strieľať okolo starkého, nie do neho. Starký vraj s páskou na očiach čakal na smrť. Strašne sa bál, nohy ho nechceli držať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď spolubojovníci vystrelili, starký spadol medzi mŕtvoly do jamy a bol presvedčený, že je mŕtvy. Nič nepočul, pre neho bolo absolútne ticho. Bál sa aj pohnúť, čakal, čo uvidí, čo počuje, kto k nemu príde, aby zistil, či je v nebi alebo pekle. Nič sa však nedialo, tak začal pohybovať rukami. Nahmatával mŕtve telá. Postupne mu začalo dochádzať, že asi teda žije. Len vyjsť z jamy sa bál. Počkal, až sa celkom zotmie. Potom rýchlo von a čo najďalej od zákopov. A, samozrejme, na opačnú stranu. Jediná jeho myšlienka – domov z toho pekla. Až po ceste si však uvedomil, že vôbec nič nepočuje. Od streľby kamarátov, ktorí ho chceli zachrániť a strieľali mu popri hlave, úplne ohluchol. Do konca svojho života už nepočul.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sa rozozvučali zvony, bol mier

Na Slovensko šiel vraj dlhé týždne. Schovával sa v lesoch. Šiel najmä v noci, lebo sa bál, že ho chytia a vrátia na front. Celú cestu z Piavy do Utekáča odkráčal na vlastných.

Jeho príchod domov bol pre starkú dvojnásobne radostný. Vraj v tom čase bola na nákupe v Kokave nad Rimavicou a šla domov pešo po podvaloch koľajníc.

Odrazu sa rozozvučali zvony v okolitých dedinách. Mier. Ona šťastná zrýchlila a doma vpadla rovno do starkého náručia. 

Koniec ako v rozprávke bol začiatkom života nás - všetkých detí z rodu sklárskej rodiny Švingálovcov. 

DagmaRA Sarita Poliaková

DagmaRA Sarita Poliaková

Bloger 
  • Počet článkov:  312
  •  | 
  • Páči sa:  25x

Slnečné znamenie Strelec mi zasvietilo pri narodení do šťastného a tvorivého života, o ktorom môžem už teraz v jeho poslednej tretine povedať, že bol a stále aj rýchly, aj plný zaujímavých situácií aj výziev, aj plný príležitostí či možností... Dokážem chvíľu aj zastať, aj leňošiť, aj pyžamové dni si už dopriať, rovnako milujem samotu, ako aj priateľov, milujem nádherné kruhy, ktoré vytvárame na seminároch etikoterapie i na meditačných stretnutiach či na stretnutiach so ženami v ČAROkruhoch. Vyštudovala som pedagogiku, pritiahla ma novinárčina, na dôchodku etikoterapia a astrológia. U mňa sa tieto dve "dámy" spojili a objavujú sa aj v kratších či dlhších zamysleniach. Milujem písanie, keď príde inšpirácia. Vtedy mám pocit, že slová prichádzajú samé a samé sa aj ukladajú do viet. Tak sa uložili aj do knihy o mojej dcére, ktorá končila život na detskej onkológii, a tak sa v knihe S TEBOU, MIRKA objavili aj ďalšie deti, ktoré som počas polročného pobytu na tomto oddelení spoznala. Neskôr, keď ma život na chvíľu zastavil cez chorobu, vznikla z rozhovoroch, ktoré vznikali pre noviny, kniha S VAMI, KRÁSNE BYTOSTI. Bolo mi cťou poznať toľko nádherných ľudí. Niekoľko kníh je stále v "šuflíku", niekoľko nápadov v hlave, keď dozrie čas, uzrú svetlo sveta. Milujem totiž písanie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu