Starký po streľbe vraj nevedel, či je v nebi, či v pekle

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 21.5.2014 o 19:20 | Karma článku: 5,51 | Prečítané:  871x

Návraty ku koreňom pre mňa znamenajú aj spomienky na starkých, ktoré sa v týchto dňoch vynorili akosi silnejšie než inokedy. Začalo sa mi so starkými v noci snívať, cez deň som si spomenula na ich kuchyňu v dlhom „sklárskom" dome v Utekáči, v ktorom bývali štyri rodiny a kde oblôčik  zdobil muškát a zrkadielko zavesené na kľučke okna. Tam sa starký holieval. 

Najviac mi však utkveli podvečerné rozprávania v kuchyni. Tie chvíľky som mala ako dieťa veľmi rada. Starký sedel pri sporáku, prikladal doň polienka, to bolo jediné svetlo v miestnosti, a spolu so starkou rozprávali príbehy zo svojich mladých liet. Toľko sme sa pri nich nasmiali, že to, ako nám tiekli slzy od smiechu, preciťujem aj dnes s úsmevom.

No boli aj smutnejšie príbehy. Najmä tie z vojny. Jej hrôzy a dotyky smrti v bojoch, ktoré zažíval starký, sa zapísali veľmi hlboko do mojich detských spomienok. Osud však chcel, že starký prežil a jeho životu vďačíme za život aj my, jeho vnuci, pravnuci a prapravnuci. Starkí už dávno nežijú, no to, čo sme práve v tých chvíľkach stíchnutia precítili, žije v nás. Ako korienky nášho rodu. 

Keď príbeh života a smrti z Piavy bol realitou

Mladosť Ľudevíta a Otílie Švingálovcov, tak sa volali moji starkí, siaha do konca devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia. Keď vypukla prvá svetová vojna, starký bol mládencom schopným narukovať. Veľa si z jeho rozprávania o tejto vojne nepamätám, no jeho príbeh z Piavy mi dodnes ostal silno zapísaný v spomienkach. Myslím, že najmä pre to, že som ako malá nedokázala pochopiť, ako veľmi blízko bol k smrti. A takmer zomrel, z môjho detského pohľadu, pre blbosť len pre to, že bol unavený.

Keď unavený strachom a bojmi zaspal

Starký hovoril, že boje na Piave boli hrozné. Nielen pre dážď a blato v zákopoch, ale najmä videl strašne roztrhaných a vo veľkých bolestiach umierať svojich kamarátov. Stále čakal na smrť aj on.  Tá ho takmer dostihla mimo zákopov.

V jednu noc totiž vyšla na neho služba pri strážení skladu munície. Vravel, že kým chodil hore-dolu okolo budovy, bolo všetko v poriadku. Keď si však sadol k dverám a oprel si hlavu, okamžite zaspal. Unavený bojom a strachom.  Samozrejme, čo čert chcel-nechcel, na kontrolu prišiel oficier. Našiel starkého spať a nariadil okamžitú popravu.

Keď nevedel, či je v nebi, či v pekle

Zastreliť ho mali vlastní kamaráti zo zákopov nad jamou, kde už ležali mŕtvoly vojakov padlých v boji. Kamaráti sa však dohovorili, že budú strieľať okolo starkého, nie do neho. Starký vraj s páskou na očiach čakal na smrť. Strašne sa bál, nohy ho nechceli držať.

Keď spolubojovníci vystrelili, starký spadol medzi mŕtvoly do jamy a bol presvedčený, že je mŕtvy. Nič nepočul, pre neho bolo absolútne ticho. Bál sa aj pohnúť, čakal, čo uvidí, čo počuje, kto k nemu príde, aby zistil, či je v nebi alebo pekle. Nič sa však nedialo, tak začal pohybovať rukami. Nahmatával mŕtve telá. Postupne mu začalo dochádzať, že asi teda žije. Len vyjsť z jamy sa bál. Počkal, až sa celkom zotmie. Potom rýchlo von a čo najďalej od zákopov. A, samozrejme, na opačnú stranu. Jediná jeho myšlienka – domov z toho pekla. Až po ceste si však uvedomil, že vôbec nič nepočuje. Od streľby kamarátov, ktorí ho chceli zachrániť a strieľali mu popri hlave, úplne ohluchol. Do konca svojho života už nepočul.

Keď sa rozozvučali zvony, bol mier

Na Slovensko šiel vraj dlhé týždne. Schovával sa v lesoch. Šiel najmä v noci, lebo sa bál, že ho chytia a vrátia na front. Celú cestu z Piavy do Utekáča odkráčal na vlastných.

Jeho príchod domov bol pre starkú dvojnásobne radostný. Vraj v tom čase bola na nákupe v Kokave nad Rimavicou a šla domov pešo po podvaloch koľajníc.

Odrazu sa rozozvučali zvony v okolitých dedinách. Mier. Ona šťastná zrýchlila a doma vpadla rovno do starkého náručia. 

Koniec ako v rozprávke bol začiatkom života nás - všetkých detí z rodu sklárskej rodiny Švingálovcov. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéf protikorupčného úradu Kovařík: O Ficovom hlase sme viedli polemiky

Policajti pri citlivých kauzách nemôžu zisťovať všetko, musia brať ohľad aj na česť politika, tvrdí Ficov šéf boja proti korupcii.

DOMOV

Prišla učiť angličtinu, takmer pre políciu nedostala víza

Pred cudzineckou políciou ľudia čakajú hodiny, často aj v noci.


Už ste čítali?