„Pred šiestimi rokmi som žil len pre jednu, jedinú vec. Byť kulturistom,“ začal rozprávanie Ján Moravčík. „Tomuto športu som podriadil všetko. Obmedzoval som sa v strave, osobnom živote. V roku 2011 desať dní pred majstrovstvami Slovenskej republiky v kulturistike som náhle dostal epileptický záchvat a skončil som v nemocnici. Epileptický záchvat bol spôsobený extrémnou fyzickou a psychickou vyčerpanosťou. Našťastie, všetko dobre dopadlo, epilepsiu nemám.“
Mladý muž sa však dostal do veľmi zložitej situácie. Potreboval sa rozhodnúť, čo ďalej. „Môj vtedajší život bola hra s jedinou kartou – kulturistikou. Zdravotný kolabs som však prijal ako znamenie. Veľmi rýchlo som si uvedomil, že je načase začať žiť inak. Viac pre rodinu, kamarátov.“ Pár mesiacov po incidente Ján zmenil prácu, prihlásil sa na vysokú školu a momentálne konštatuje, že je veľmi šťastný. „Môj život je oveľa plnší než predtým. Mám úžasnú manželku, ročnú dcéru Adelku, obe sú pre mňa úplne všetkým.“
J. Moravčík sa venuje plastikovým modelom, najmä bojovej technike, ktorú robí v mierke 1:72. Hovorí, že čas zhotovenia je individuálny. Mal vraj model, ktorý robil päť rokov. Priemerne výroba jedného však zvyčajne trvá pol roka.
Je modelárstvo v súčasnosti náhrada za kulturistiku?
- Modelárstvo bolo oveľa skôr než kulturistika. K modelom som sa dostal na konci 90. rokov vďaka bratrancovi a kamarátom. Najprv som robil modely sám, doma. Neskôr som začal navštevovať modelársky krúžok v centre voľného času. Veľmi rád spomínam na obdobie, keď som modely robieval cez letné prázdniny u starkej. Čím som starší, tým viac si uvedomujem, že by som sa chcel do toho obdobia vrátiť. Mám krásne spomienky na detstvo spojené s modelárstvom. Keď som dospieval, od modelárstva som mal prestávku niekoľko rokov. No po ukončení športovej kariéry som sa k nemu vrátil.
PS: na fotografii Janko Moravčík vľavo so španielskym priateľom Miguelom.
Prečo práve návrat do modelárstva vojenskej techniky? Súvisí to s vašou prácou s deťmi z detského domova?
- Od malička ma zaujímali vojenské veci. Úplne jedno, či to boli lietadlá alebo tanky. Rád som pozeral filmy s vojnovou históriou a medzi kamarátmi som mal takých, ktorí modely robili. Pracujem s deťmi z detského domova. Moja práca však s modelmi nesúvisí, aj keď moje deti vedia, že sa modelárstvu venujem a fandia mi. Keďže som aj organizátorom modelárskej súťaže v Liptovskom Hrádku, deti mi pri jej organizácii vypomáhajú. Poznajú mojich kamarátov modelárov, dokonca keď bol v Liptovskom Hrádku najlepší modelár sveta Španiel Mig Jimenez, stretli sa s ním.
Pomáha vám modelárstvo v získaní záujmu u detí? Ste ich veľký kamarát?
- Myslím si, že väčší záujem u detí vzbudzuje to, že som bývalý aktívny športovec. Keďže mám v skupine viac chlapcov, viac využijem svoje skúsenosti z kulturistiky. Chalani sú vo veku, keď začínajú tiež cvičiť, a tak a ich snažím usmerniť správnym smerom. Či som ich kamarát? Ťažká otázka, no cítim, že všetkým deťom chcem dať to najlepšie. Dať im to, čo doma nemali alebo nemohli dostať. Nahradiť im ich rodiny sa nedá, ale keď vedia, že som k nim úprimný a spravodlivý, vedia to oceniť. Momentálne mám v skupine osem detí a ani jedno z nich by som nevymenil.
Čo obnáša modelárstvo finančne, časovo? Čo na ňu vaša manželka?
- Modelárstvo podľa mňa nepatrí k náročným druhom koníčkov. Najväčšie náklady sú prvotné, keď začínate úplne od nuly. Je potrebné kúpiť kvalitné náradie, štetce, farby, striekaciu pištoľ, kompresor a samozrejme model. Pokiaľ modelárstvo chce človek robiť na vyššej úrovni, je potrebné zaobstarať si tieto veci skutočne kvalitné a netreba na nich šetriť. Okrem samotných výdavkov s materiálnym zabezpečením, ak chce modelár svoju prácu prezentovať, musí počítať aj s výdavkami na cesty na modelárske súťaže. Tých je na Slovensku pomerne dosť. Čo sa týka času, je to individuálne. Ja som ten typ, čo za modelom nesedí každý deň. Modelárstvo beriem ako relax. Keď mám čas a chuť, modelujem. Keď nie, venujem sa iným veciam. To si každý modelár určuje sám. Čo na to moja manželka? Spoznala ma ako kulturistu a teraz je zo mňa modelár. Keď som s kulturistikou musel skončiť, viem, že vo vnútri bola rada, aj keď to nikdy nahlas nepovedala. Je rada, že sa popri koníčku môžem venovať aj iným veciam. Dokonca so mnou chodí aj na modelárske súťaže a fandí mi. Kulturistika ma naučila doťahovať veci do konca a toto som si preniesol aj do modelárstva.
Cez aké slovenské kolá ste postúpili na majstrovstvá sveta?
- Súťaž Scale Model World je považovaná za majstrovstvá sveta IPMS (International Plastic Modeller Society). Keďže som členom IPMS Slovensko, získal som právo štartovať na tejto súťaži. Využil som ju a vyskúšal som porovnať sa s konkurenciou mimo Slovenska.
Čo všetko ste museli dokázať v Anglicku?
- Na súťaži bolo možné vidieť viac než tisícsto modelov od modelárov z vyše tridsiatich krajín. Súťažilo sa v troch vekových a viac ako osemdesiatich súťažných kategóriách. Každý, kto na súťaž cestuje takú diaľku ako ja, by bol šťastný, keby si odtiaľ doniesol nejakú cenu. Aj keď som nemal veľké oči a radšej som nič neočakával, z umiestnenia som sa úprimne potešil.
Ako prebiehala súťaž?
- Na súťaž sme celá výprava cestovala v piatok ráno na Martina z bratislavského letiska do Londýna. Tam sme si prenajali auto a ďalej sme pokračovali smerom Telford. Samotná súťaž sa konala v sobotu a nedeľu 12. až 13. novembra. V sobotu ráno sme odovzdali modely do súťaže a po tretej hodine sme už vedeli oficiálne výsledky. Okrem súťaže bolo možné v Anglicku vidieť veľké množstvo predajcov a klubových prezentácií od modelárov z celého sveta. Dokonca som sa tam zoznámil s argentínskym modelárom Raulom Hrubiskom, ktorého rodičia kedysi žili na Slovensku. Vymenili sme si facebookové kontakty a teraz si píšeme. Veľmi sa potešil, že sa mohol stretnúť s niekým zo Slovenska. V nedeľu prebiehalo slávnostné vyhlasovanie cien a ukončenie súťaže.
Vaše pocity z aktuálnych majstrovstiev po získaní zlata?
- Skvelé! Absolvoval som súťaže na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, no súťaž v Anglicku bola úplne iná. Výborná organizácia a úsmev na tvári každého. Či už to bol modelár, organizátor alebo ochrankár z haly. Prekvapilo ma, s akou ľahkosťou, chuťou a pohodou si Angličania modelárske súťaže užívajú. Nikto sa nikam neponáhľa. Nie je nič výnimočné, že na súťaž s modelármi chodia ich manželky, ktoré počas súťaže buď vyšívajú, štrikujú, alebo si medzi sebou vymieňajú recepty. Na Slovensku je to všetko viac hektické a mám pocit, že súťaže modelári berú ako nutnosť. Prísť, odsúťažiť, zobrať cenu a byť čím skôr doma.
Kto bol s vami v Anglicku?
- Do Anglicka cestovali zo Slovenska dve výpravy. Jedna išla minibusom a my sme išli letecky. Našu výpravu tvoria modelári z Košíc, Bratislavy a Liptova. Celú organizáciu sme začali už skôr, pretože bolo potrebné zariadiť letenky, ubytovanie, prenájom auta. Dokopy nás v Anglicku bolo dvadsaťpäť ľudí zo Slovenska a odniesli sme si viac ako 20 cien. Hodnotím to veľmi pozitívne. Okrem súťaže sme v Anglicku navštívili aj letecké múzeá.
Ako „zúžitkujete“ zlatú medailu doma? Teda v zmysle – čo ďalej.
- Ak mám byť úprimný, asi nijako. Modelárstvo je koníček, ktorý ma veľmi baví, no uvedomujem si, že na to, aby sa mal človek v živote lepšie, sú potrebné iné dôležitejšie veci. Teším sa, keď prídem domov a objímem manželku a ročnú dcérku. Práca sa sama nespraví, rovnako tak budem musieť zapracovať v príprave do školy, keďže som v poslednom ročníku štúdia na vysokej škole a ostatné dni, keď som mal vyučovanie, som trávil v Anglicku. Úspech ma, samozrejme, potešil, ale od určitého času som sa naučil stáť na nohách a nestúpať do oblakov.