Strachy blokujú veľmi výrazne prvé energetické centrum v ľudskom tele, prvú koreňovú čakru. Samozrejme, oslabujú aj všetky ďalšie energetické centrá, a tak je dôležité, ak sa vieme svojim strachom pozrieť na zúbky. Poďme teda po príbehy o strachoch do mulandháry, koreňovej čakry.
O koreňových vzorcoch a ďalších strachoch
Dvadsaťjedendňový etikoterapeutický seminár dal možnosť spoznávať a pochopiť, ako sme na tom s energiou cez jednotlivé čakry. Každé ráno sme brali ako nový život, ktorý sa začína zobudením a končí večerným uložením do postele. Ráno a skoré dopoludnie patrilo dieťaťu. „Keď sa dieťa narodí a má niekoho vedomého pri sebe, tak nielen cez numerologickú mriežku, ale i cez horoskop viete, čo bude témou jeho života,“ začal Vladimír Červenák, etikoterapeut, tému strachu a nedôvery v spoločnom etikoterapeutickom kruhu mužov a žien. „Prvé náznaky jeho správania – napríklad či je bojazlivé alebo smelé, naznačujú, aké neukončenia si dieťa do tohto života donieslo. Bude to strach z odpustenia, strach z odmietnutia, strach zo zlyhania, strach z nedostatku či bezmocnosť a strach zo smrti? Všetky strachy sú zreteľné už v prvých rôčkoch detského života. Do šiestich rokov je úplne jasné, ktoré neukončenia má dieťa tematicky silné. Naším cieľom však nie je brániť, aby si koreňové vzorce dieťa obnovilo. Naopak, umožníme mu, aby sa koreňové vzorce ukázali a potom čím skôr ich ukončovať. Posmeľovať dieťa, dodávať mu odvahu, aby malo viac dôvery, sebavedomia, viac šťastia, sily a moci, pokoja, lásky, tvorivosti a potom rozpoznávanie, čo je správne, čo nesprávne, rozlišovanie, čo je pravda, čo blud a ilúzia.
Zastavme sa pri bludoch a ilúziách. Západná tradícia zaviedla sviatok helloween. V kresťanskej tradícii mu však málo rozumieme. Cítime, že sme akoby ohrození. Chceme len svoje tradície, nechceme helloween. Zmysel helloweenu je práve v tom, aby sme rozlíšili, že strach je len tekvicová hlava. Pod ňou je ľudská. Ak dáš dole tekvicovú, niet sa čoho báť. Helloween ukazuje, že naše strachy sú len ilúziami. Ak sa bojíš kostry, si plný strachov. Rozpusť strach tak, že pokojne sa obleč za kostru. To je zmysel helloweenu. Keď to pochopíte, nebudete mať s ním žiaden problém. Niekto helloween potrebuje, to však neznamená, že vy ho musíte tiež nejako prežívať alebo ctiť ako sviatok. Keď pochopíte jeho zmysel, potom rozumiete, o čom je. Posmelíte sa v tom, že hoci je veľa, veľa strachov, všetky sú v skutočnosti len hellovenské tekvice. Ilúzie.“
O sne, ktorý sa stále vracal
Vladimír na ilustráciu toho, kde všade možno v živote nájsť strach a ako s ním pracovať, rozpovedal svoj obľúbený príbeh. Bol o klientke, ktorá dvadsať rokov mala strach zo sna. V sne za ňou bežala kostra. Keď sa jej už-už dotýkala, žena vbehla do domu a zabuchla dvere. Tam končil sen, ona sa plná strachu zobudila.
Keď sa rozhodla rozlúsknuť strach zo sna s kostrou, Vladimír navrhol meditáciu a viedol ju v nej: „Predstav si, že kostra beží za tebou. Ty vedome spomaľ. Nechaj, nech sa ťa dotkne. Keby sa čokoľvek dialo, pomôžem ti. Nechala, nech sa jej kostra dotkne. Tá sa začala zrazu obaľovať mäsom, svalmi. Mala podobu jej babičky. Mŕtvej. Kostra bola len symbolom, že mŕtva babička niečo potrebovala. Bola to „zabudnutá“ babička, ktorú nikto v rodine nespomínal. Babička sa však potrebovala s niekým z rodiny spirituálne spojiť. Keďže žena mala obrovský strach, utekala pred kostrou-babičkou, babičku nepodporila. Keď sen pochopila, mohla babičku, hoci už nežije, objať láskou, modlitbou.
Aký iný symbol ako symbol kostry vám dá podvedomie, že niekto mŕtvy potrebuje s vami spojenie? Mŕtvy = kostra,“ obrátil Vladimír pozornosť do kruhu. „Kostra je symbol smrti. Bojíš sa smrti? Tak nerozumieš, že tvoja babička z oného sveta chce tvoju pomoc, tvoju lásku. Keď spojenie v meditácii prebehlo, babička zrazu mala podobu, tvár, prihovorila sa, potrebovala modlitbu, objatie. Urobili sme to. Babička krásne odišla do svetla, do pokoja a žena odvtedy má svätý pokoj. Dvadsať rokov sa bála sna! Nerozumela. Stále sa točila v kolese strachu, nevedela z neho vystúpiť a pozrieť sa inými očami na situáciu.“
O spoločnom raste, keď informácie tečú cez spojenie
Strachy a nedôvera sídlia v prvej čakre. Majú svoj pozitívny zmysel, keď sa v nás hlásia o slovo. Aký? Chcú nás chrániť. Na druhej strane nás však výrazne oslabujú. Výrazne oslabujú i všetky cnosti v ďalších čakrách. Keď je totiž prvá čakra plná strachu a nedôvery, nemôžeme byť silní ani v ďalších. Nemôžeme bez uvoľnenej a prečistenej prvej čakry budovať kvality tých ostatných, vtedy hrozí skôr či neskôr riziko pádu. Alebo – môžeme. Zvyčajne však posilňovanie a otváranie vyšších energetických centier bez pevných základov prvého stojí na hlinených nohách. Blokuje ich strach.
„Vždy podozrievajte veci, že môžu mať aj iný význam, než ten, ktorého sa bojíte,“ rozvíjal ďalej Vladimír. „Ak sa niečoho bojíte, znamená to, že nie ste v správnom priestore. Ste v odpore a potom nemôžete pochopiť. Vytvárate odpor. Potrebujete vojsť do dôvery. Dôverujte, že svet má pre vás dôležité posolstvo a chcite mu porozumieť. V tom momente, keď porozumiete, že všetko sa deje vo vašom najvyššom záujme, sa situácia preklopí zo strachu do dôvery. Potom ste v spojení a cez spojenie vám tečú informácie. Vedomie sa otvorí. Zmena príde. Keď podporujete strach, bude rásť strach. To je celé.“
V prvej čakre sídli päť strachov: strach z odmietnutia, strach z opustenia, strach zo zlyhania, strach z nedostatku a strach z bezmocnosti. Za strachom z bezmocnosti je vždy aj strach zo smrti. „Byť bezmocný znamená byť mŕtvy,“ povedal etikoterapeut. „Bojíme sa smrti, lebo veľakrát sme ju už zažili. Veľakrát sme boli mŕtvi, veľakrát sme zažili nemohúcnosť. Potom sme si nadelili pri rozhodnutí prísť na Zem, že urobíme to a to, tak a tak to opravíme, nebudeme mať to a to. Ostali sme však negatívni v strachu. Zbavujeme sa vecí, o ktorých si myslíme, že sú príčinou. Napríklad: ubližoval som rukami, tak nechcem ruky. Utekal som príliš, tak si urobím ploché nohy, aby som v tomto živote nemohol utiecť.
Všelijaké obmedzenia sme si doniesli do tohto života, aby sme potom nerobili to, čo nechceme, aby sa opakovalo. Keďže zámer je negatívny – nechcem - má situácia na nás negatívne dôsledky a nemôžeme v tomto živote urobiť veľa vecí, ktoré by sme radi. Preto treba ukončiť negatívne zámery – teda nie, čo nechcem, ale čo chcem. Čoho chcem viac, čo chcem silnejšie, práve pre toto sa učíme pozitívne myslieť.“
