Šťastná žena, ktorá napriek všetkému hovorí životu usmiate ÁNO

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 9.7.2017 o 20:40 | Karma článku: 3,19 | Prečítané:  750x

Dnes má narodeniny žena, s ktorou som sa zoznámila pred niekoľkými rokmi tak, že do redakcie regionálneho týždenníka prišla prosba, aby sme napísali o ľuďoch, ktorí na jej záchranu darovali krv. Tak som spoznala úžasnú Janku.  

Janka pred desiatimi rokmi prežila výbuch plynového kotla v pivnici. Bola popálená na sedemdesiatich percentách tela, do života ju vtedy vraj vrátila otázka jej syna - mami, čo sa stalo?  Prvýkrát sme sa stretli dva roky po nešťastí. Chodila veľmi ťažko, v podstate sa učila fungovať vo svojej domácnosti, ale jedným dychom povedala, že bez pomoci svojich blízkych by to nezvládla.  Hneď sme si padli do oka. Obe máme od prvej chvíle pocit, že sa poznáme odjakživa, a to sme sa videli osobne len niekoľkokrát. Viac sa stretáme na sociálnej sieti. Raz mi tam napísala, že veľmi rada pozerá fotografie a číta texty z mojich aktivít či ciest. Teraz vždy, keď niečo pridávam na sociálnu sieť, pridávam to s vedomím, že aj ja aspoň trochu Janku poteším.  

Janka veľmi výrazne zasiahla do môjho života nielen svojím príbehom. Vo chvíľach, keď som potrebovala pochopiť vlastnú chorobu, často som myslela na ňu a jej schopnosť nájsť radosť v každom maličkom kroku. Hoci jej telo hovorilo o utrpení, jej tvár rozdávala a dodnes rozdáva úsmevy. Presne toto bolo podnetom, aby som spísala príbehy ľudí, ktorí ma svojou schopnosťou žiť v radosti oslovili. Na začiatku všetkých však stála usmievavá Janka.   

Dnes má narodeniny. Veľmi intenzívne na ňu myslím a prichádza mi na um jediný citát: KAŽDÉ NOVÉ RÁNO POVEDZ ŠŤASTIU ÁNO. Janka svoje  ÁNO, podľa mňa, veľmi jasne povedali životu nielen pri svojom narodení, ale aj v náročnej situácii pred desiatimi rokmi. A svoje radostné ÁNO hovorí stále svojimi úsmevmi. Milujem toto žieňa.  

Keď som sa jej dnes opýtala, čo jej robí najväčšiu radosť, odpovedala: "Najväčšou radosťou a hrdosťou v mojom živote sú, samozrejme, moje milované detičky, moja rodinka. To je celý môj život . A pri malinkej veru nemám kedy myslieť ani na bolesť. Dcérka mi každý deň vytvára doma nebo.

Rodičia a sestra mi veľmi pomáhajú, lebo malú Lejku zoberú každý deň na dve hodinky, nech si môžem oddýchnuť. Nie je však všetko ružové... Najhoršie je mi večer, keď mám najväčšie bolesti z celého dňa, ale o tom nerada hovorím. Radšej o  príjemných veciach..."

ĎAKUJEM, že mi život dovolil spoznať túto krehkú ženu s nádherným úsmevom a s radosťou žiť svoj život najlepšie, ako sa dá.

 

PS: Jankin príbeh nájdete v týchto článkoch: 

https://nasmikulas.sme.sk/c/5292002/dva-roky-po-vybuchu.html#axzz4mJf50SfD

https://nasmikulas.sme.sk/c/7151658/janka-sa-napriek-bolestiam-po-uraze-dockala-vytuzenej-dcerky.html#axzz4mJf50SfD

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.


Už ste čítali?