V etikoterapeutickej škole Advaita Vladimíra Červenáka sme si vytvorili na celistvosť pomôcku - želáme si byť vo vlne, v CUNA. To znamená C ako celistvosť, U ako úplnosť, N ako naplnenie, A ako advaita.
Zručnosť cítiť sa celistvo znamená byť v priestore nie-dvojnosti, teda byť v priestore, jednoty - Advaity, naučiť svoje telo cítiť sa celistvo, naučiť sa vnímať vnútornú hojnosť. Slovenský synonymický slovník ponúka na celistvosť okrem iných aj ekvivalent integrita s vysvetlením, že je to stav, do ktorého nemožno zasiahnuť, ktorý nemožno porušiť, zmeniť. Keď si predstavíme, že cesta deviatich zručností sa uzaviera celistvosťou a sme v nej v bezpečí sami so sebou, je to dobrá správa. Ďalšia dobrá správa sa týka toho, že keď sme v celistvosti, rozumieme všetkému, čo sa nám v živote dialo a deje, máme nadhľad a pochopenie so sebou samým, so všetkými bytosťami a dianím sveta, vidíme súvislosti, poznáme dôsledky svojich činov.
Momenty celistvosti, naplnenia poznáme mnohí. Ide o stav, ku ktorému sa na niekoľko sekúnd, niekedy na niekoľko minút dopracujeme do splynutia s celým svetom, teda sme v úplnom napojení, v úplnom spojení so zdrojom. Je to v stave, keď sme v stave šťastia, súcitu, spojenia s celým vesmírom.
Ak k tomuto stavu prídeme akoby náhodou, je to ochutnávka, kam sa môžeme cieľavedomou prácou sami na sebe dopracovať. Všetci sme všetko, sme spolu v jednom. Matrix je však momentálne postavený viac na oddelenosti, nie na spojení.
„V dôsledku bludného presvedčenia, že sme navzájom oddelení a že prežije len ten, ktorý porazí ostatných, sme sa dostali do hlbokej morálne krízy,“ dopĺňa Vladimír. „Kríza paradigmy súťaže rozdeľuje svet na víťazov a porazených, na svet šťastných a nešťastných. Tlak na tieto vzorce sebaporozumenia je taký veľký, že sme už samohypnotizovaní, uviaznutí v ilúzii, že to inak byť nemôže. Naša civilizácia uviazla v priestore „nie je to možné inak“. Je to naozaj tak? Naozaj veríme tomu, že šťastie jedného je možné získať za cenu nešťastia iného? Koľko malých, ale aj veľkých vojen, bitiek už bolo vybojovaných, koľko ľudského utrpenia je za skúsenosťou, že žiadna radosť, žiadne šťastie získané za cenu nešťastia iných nepriniesli nič dobré. Priniesli chvíľkové potešenie, po ktorom prišiel hlboký, existencionálny smútok v duši.“
Ak však máme našliapnuté do celistvosti, cesta vedie buď cez milosť osvietených bytostí, alebo cez RAdosť, súcit a pokoj v duši, cez deväť etikoterapeutických zručností, v ktorých sme sami už silní. „Rozpoznať zákony a zákonitosti života, znamená hlboko porozumieť sebe. Preto etikoterapia je archeológiou duše. Odkrýva postupne vrstvu po vrstve, vytvára porozumenie súvislostí a vzťahov,“ hovorí Vladimír. „Ako autognostická (sebapoznávacia) metóda odhaľuje nesprávne, mylné presvedčenia, sebaklamy, ktoré sme si vytvorili nezrelým, nesprávnym alebo detsky naivným často jednostranným pohľadom na veci, javy, ľudí. Čím viac hlbokého poznania máme, tým viac sa cítime celiství, úplní, naplnení a v advaite, ne-dvojnosti, teda sme v celistvosti.“
A čo tam? Končí naša cesta s vyloženými nohami v pocite uspokojenia? Cesta nekončí. Píšťalkár, ktorý kráča krajinou a s RAdosťou si píska, kráča aj na vrchole ďalej a píska si. Ani nezbadá, že kráča vrcholom. Ide ďalej v RAdosti. Nech aj život ide ďalej v RAdostnej celistvosti želám nám.
