S kváskom som si spomenula okamžite aj na veľkú tehlovú pec postavenú vedľa štvorbytového domu. V nej gazdiné zo všetkých bytov v rovnakom čase piekli chlieb na celý týždeň. Každá si ho doma zarobila v dlhom drevenom korýtku a po nakysnutí ho veľkou drevenou lopatou sádzali do pece. Rozkúriť a vyhriať pec na pečenie chlebíka - to bola starého starosť, teda mužská záležitosť. A veľké umenie, ako hovorila starká.
Ženská časť príbehu bola príprava cesta a samotné pečenie. Starká si v deň venovaný chlebíku, urobila priestor uprostred kuchyne, kde rozložila stoličky a korýtko na ne. A potom v teple kuchyne čarovala s múkou a všetkými možnými prísadami. V pamäti mi ostala jej pokojná tvár sem-tam zamúčená od toho, ako si odhŕňala vlasy z čela, a celá postava naklonená nad korýtkom, v ktorom veľkými rukami miesila cesto.
Ja malá som poskakovala okolo, tiež celá zamúčená. Z korýtka šla taká typická vôňa chlebového cesta. Potom starká prikryla korýtko veľkou doma tkanou utierkou určenou len na tento účel. Cesto spalo a rástlo. V kuchyni udržiaval teplo starký a všetci ostatní dodržiavali ticho. V pamäti mi tieto chvíle ostali ako posvätné a tajomné zároveň - korýtku rástla obživa pre celú rodinu na dlhší čas. Z môjho detského pohľadu rástla z ničoho - veď starká použila na cesto len to, čo bolo v špajzi a samé osebe nič z toho nerástlo.
Zdá sa mi, že starká robievala štyri až päť okrúhlych pecňov. Obrovských a voňavých. Tá vôňa pečeného chleba sa ťahala celým zátiším za domom, odrazila sa od svahu v lete plnom lesných jahôd a naplnila dolinu. Nádherná chlebová vôňa dodnes šteklí noštek dieťaťa vo mne. Voňalo nielen okolie pece, ale skutočne celá dolina - veď štyri gazdiné piekli vo vonkajšej peci každá po štyri - päť pecňov. Hotová fabrika na domáci chlebík.
Veľmi rada som chodievala aj okolo chladnúcej pece. Dlho voňala chlebíkmi a išlo z nej domácke teplo. Dodnes ju mám v sebe ako vzácny poklad našej rodiny a zároveň rodín okolo. Spájala nás.
Dnes už pec nejestvuje v realite. Ustúpila aj s domom sklárskym bytovkám. Ostala však vo mne spolu s chlebovou vôňou zmiešanou s voňou tepla a voňou lesných jahod rastúcich za pecou vo svahu.
Čo narobil jeden darovaný kvások! Zavoňal spomienkami. Zároveň sa mi vynorila nejasná myšlienka, že starká zarábala na chlieb vždy z kôročky ci striedky už upečeného chlebíka. Vždy si časť z nového odložila, aby táto časť dala život ďalším chlebíkovým potomkom. Výživné reťazenie chlebikov v našej rodine.
Z darovaného kvásku som upiekla chlebíkový posúch v remoske. Sen o chlebíkovej peci v záhrade zatiaľ čaká na naplnenie.