Eliškine vodné tajomstvá jazierka

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 17.12.2017 o 10:26 | Karma článku: 1,75 | Prečítané:  373x

Eliška Kubešová z 2. Z triedy zo Strednej zdravotníckej školy v Liptovskom Mikuláši bola jednou zo študentov, ktoré sa zúčastnili súťaže vyhlásenej Liptovskou vodárenskou spoločnosťou. Téma: voda naša každodenná. 

Eliška sa pozrela na vodu cez tajomstvá jazierka, tak nazvala aj svoju prácu. Hneď v úvode svojej úvahy naznačila silu vody - keď sme unavení, keď sami potrebujeme načerpať silu, vitalitu, často sa obraciame na prírodu. Jednoduchá prechádzka v nej, posedenie pri vode nás dokážu vrátiť do vlastnej sily a zdravia.

 

Nech sa páči, Eliškina úvaha: 

Keď večer zatváram svoje unavené oči a moje telo a myseľ sa vnárajú do pokojného spánku, zrazu začujem upokojujúci šum vody. Pred očami sa mi vynorí malé jazierko obklopené stromami, ktoré sa nad ním týčia ako veľkí strážcovia. Voda v jazierku je priezračná a čistá ako ten najkrajší krištáľ a blankytne modrá. Vidno až na dno tohto krásneho diela samotnej prírody. Ani človek nedokáže vytvoriť takú krásu.

Začína pršať. Hladina jazierka sa rozčerí a  tvoria sa útvary v tvare kruhov, ktoré akoby utekali ďalej a ďalej, až pokým úplne nezmiznú. Dažďové kvapky dopadajú na hladinu jazierka. Znie to ako čarovná hudba, ktorá mi pomáha zaspať. Ten pokoj, ktorý sa vznáša vo vzduchu, opantá každý jeden môj zmysel.

Rybky šantiace pod hladinou jazierka sú ako malé deti. Hravé a neposedné. Rastliny a riasy rastúce na dne jazierka vytvárajú mäkký zelený koberec – až mám chuť zaboriť doň nohy. Nad jazierkom sa týči ako obor veľká skala. Voda, ktorá strmhlav padá dole ako dravý vták za svojou korisťou, vo mne vyvoláva pocit niečoho nepoznaného. Kvapky sa na slnku trblietajú ako malé kryštáliky a bolestne dopadajú na skalnú stenu. Vidím, že na nej vzniká nový život v podobe jemnučkého zeleného machu. Vodopád šuští ako lístie vo vetre. Nie jedno zviera sa príde napiť  čistej osviežujúcej vody, len aby uhasilo svoj smäd. Tiež by som sa napila, ale toto je iba môj krásny sen.

Malé jazierko skrýva veľa nepoznaných  tajomstiev. Nepozná ich nik, iba samotné jazierko a matka príroda, ktorá sa stará o všetko s láskou a nehou. Som jej za to vďačná. Veď keby nebolo vody, tej čistej priezračnej tekutiny, nebolo by nič. Ani jazierko, ba ani vodopád, neboli by žiadne rieky, ťahajúce sa po zemi ako obrovské hady. Nebolo by veľkých hlbokých jazier ani azúrovo-modrých morí vyzerajúcich ako atramentové fľaky, ktoré sú rozfŕkané po celej Zemi. A hlavne by sme neboli my.

xxx

Ďakujeme, Eliška. Želám si, aby čistých, jasných a životodarných jazierok bolo v našich životoch čo najviac. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Petra Schutza

Sťahovanie slučky, mŕtvola Danko a mainstreamová Lívia

Argument o morálnej supremácii saudského režimu nad iránskym je po tejto hnusnej vražde fakticky nepoužiteľný.

DOMOV

Muž z identikitu zadržaný v kauze Kuciaka spáchal samovraždu

Mladík bol medzi zadržanými v Kolárove.


Už ste čítali?