Vďačnosť ako jedna z ciest životom

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 13.2.2018 o 22:56 | (upravené 14.2.2018 o 9:05) Karma článku: 3,17 | Prečítané:  348x

Môj silný pocit vďačnosti predbehol Deň učiteľov. Zaplavila ma totiž veľká vďačnosť ku všetkým učiteľom, ktorých som v živote stretla. Reálna s reálnymi tvárami a menami. A prišla ku mne z inej strany, ako by som ju očakávala.

Z akej? Z astrologickej. Poďme pekne po poriadku. Pri rozbore horoskopov pozorujem, aké dôležité je mať úprimný a láskou naplnený vzťah k obom rodičom. Taký čistý, uvoľnený, nežný a silný zároveň. Pokojne môžem pridať aj slovíčko – bezpodmienečný. To znamená, keď poviem, že milujem svojich rodičov, je to úprimná výpoveď bez akéhokoľvek ale...

Prví učitelia v našich životoch

Takmer všetci máme vo svojich bunkách zažitú bezpodmienečnú lásku. Predpokladám, že to bolo najsilnejšie vtedy, keď sa spojila spermia s vajíčkom v matkinom tele a ono povedal ÁNO novému životu. Mamkino telo bezpodmienečne prijalo nového človiečika a hneď sa všetko v nej nastavilo, aby tento zázrak vyživila, vynosila. Jej telo vyžarovalo pre nový život bezpodmienečnú lásku, hoci ona možno ani o ňom ešte na vedomej úrovni nevedela. A nech sa neskôr dialo čokoľvek – nehodnotím, či správne alebo nesprávne – dostali sme ŽIVOT od maminy a ocka. Narodili sme sa do rodiny, ktorá nám najviac vyhovuje vzhľadom na vývoj, ktorým potrebujeme prejsť. Vybrali sme si tých najlepších rodičov, ktorí podávajú tie najlepšie výkony, aby nám ukázali, čo máme alebo nemáme v sebe v poriadku.

Zároveň však sme na nejakej úrovni, v nejakej oblasti života úplne rovnakí ako naši rodičia. Vidím to najmä vtedy, keď vypracovávam horoskopy celej rodine. Vždy najmenej jedna rovnaká niť sa ťahá životmi všetkých členov rodiny, niekedy veľmi výrazne aj mnohými členmi rodu. Menej výrazne určite celým rodom. Hovorím o biologických rodičoch, to znamená, ak aj z nejakého dôvodu jeden z rodičov opustil rodinu, jeho „rukopis“ si nesieme v sebe a nemožno ho zaprieť, zrušiť, ignorovať...

Teda... možno, no tým skôr a intenzívnejšie nám niektoré jeho črty a nespracované informácie, odkazy vbehnú do života. Príklad? Prosím: jeden z rodičov alkoholik, a tak dieťa alkohol nemôže ani cítiť. Pohŕda alkoholom i rodičom, ale svoje náročnejšie situácie rieši napríklad útekom od rodiny, alebo útekom do prírody, kde si líže rany, alebo útekom do zahraničia, alebo uteká do rôznych aktivít, do pojedania čokolády... možností je veľa. Na začiatku však bol útek nešťastného rodiča do alkoholu. Útek ako útek. Sme celkom ako naši rodičia, naše deti sú celkom ako my. Jeden vláčik života.

Na jeho začiatku sú mamina a otec, bez rešpektu a úcty k nim nemôže byť minimálne jedna oblasť nášho života v poriadku. Z takmer dvetisícky horoskopových skúseností viem, že najčastejšie nesprávny vzťah len k jednému z rodičov sa odráža v oslabení v troch oblastiach života - v oblasti partnerských vzťahov, v oblasti práce a kariéry a v oblasti zdravia.

Ďalší učitelia podporujúci nás v raste

Učiteľka v materskej škole, učiteľka v prvej triede, najlepší priateľ, priateľka, prvá láska, partner, partnerka, deti... Dobré a možno i menej dobré spomienky na bytosti, ktoré nám vstúpili do našich životov. Každý z nich bol dobrým hercom, ktorý hral svoju úlohu presne v súlade s našimi potrebami, aby sme sa spoznali, aby sme sa vyvíjali, rástli, menili sa... Dôvod sa vždy našiel a bol vždy v nás, nikdy mimo nás.

Znovu sa vrátim k horoskopom, lebo nad každým jedným z nich si uvedomujem, aké zázračné bytosti sme a aký obrovský potenciál je v nás bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Každý máme v sebe veľké dary, jedinečné poklady, rôzne možnosti veľmi individuálne šité na svoju mieru. Často si ich však tienime, blokujeme napätím, odporom, ignoráciou, pocitmi bezmocnosti, strachmi... Zvyčajne všetky tieto negatívne emócie majú korene plytšie či hlbšie v našom rode v zmysle úsloví – aký otec, taký syn, aká matka, taká Katka. Preto potom prichádzajú do našich životov ozajstní učitelia, aby nás učili, aby nám svietili.

Niekto nás „učil“ chvíľu, niekto dlhšie. Dnes sediac nad horoskopmi a vidiac súvislosti v nich som si práve týchto učiteľov uvedomila. Vždy prišli v pravú chvíľu do môjho života, aby sme sa spolu niekde pohli, niečo objavili a pochopili, aby som mala možnosť niekomu  poďakovať či odpustiť. Mnohí z môjho života odišli, ale zanechali výraznú stopu v zážitkoch, pocitoch, podpísali sa na všetkom, čím žijem a tvorím si vo svojom živote.

Som veľmi vďačná svojej maminke a  ockovi za všetky možnosti, ktoré žijem. Som veľmi vďačná svojim priateľom - učiteľom za všetky možnosti, vďaka ktorým rastiem. Svoju vďačnosť cítim v každej bunke tela a cítim sa ako v ríši divov a zázrakov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Dobré ráno: Česká ČSSD? Fico im rozprával o bordeli a prostitútkach

Českí sociálni demokrati zmenili šéfa.

EKONOMIKA

Koľko ukrajuje chrípka ľuďom z príjmu?

Ak sa rozhodnete vypísať na PN, okrem výdavkov na lieky prídete i o časť mzdy.


Už ste čítali?