Osobných najmä takých, ktoré sa dotýkali smrti mojich blízkych vo všetkých etapách môjho života. Momentálne hovorím, že smrť si ma vycvičila. Prichádzala z času na čas, aby som ju vždy lepšie a lepšie zvládala, chápala a prijala. Prvé dotyky s ňou ešte v detstve boli na zbláznenie... Postupne prichádzala bližšie a bližšie a vždy chcela, aby som takmer rovnakú úlohu zvládla. Aby som ju prijala a vedela o nej rozprávať i povedať o nej do očí aj tomu, kto odchádzal. Bola to sila, je to sila, ale smrť si ma takto vycvičila. Aspoň som si to chvíľu myslela... no nie je všetkým dňom koniec.
„Pracovné“ dôvody záujmu o seminár o živote a smrti v Thajsku dávam do úvodzoviek. Pre mňa táto „práca“ znamená poznávanie života cez dôsledky našich konaní teraz, v minulosti i v hlbokej histórii našich rodov. Ide o pochopenie toho, čo sa nám deje v súčasných životoch z pohľadu dávnej minulosti rodu, ktorá sa ťahá až k nám, teda čo sa nám deje v životoch z pohľadu karmickej astrológie. Nepotrebujem, nepotrebujeme vedieť príbehy dávnej minulosti ani to, čím sme boli a v ktorej krajine sme žili my alebo časť nášho rodu... Dôležité je, aby sme pochopili, aké „nástroje“ máme k dispozícii v tomto živote, ako vieme pracovať so svojimi emóciami, strachmi, tieňmi, bezmocnosťou, pocitmi obete či tyrana... aký máme vzťah ku svojim predkom a aké odkazy si od nich nesieme vo svojom tele, živote, životoch.
Po všetkých osobných skúsenostiach so smrťou, a najmä po odchode na druhý breh mojej dcéry a manžela som si dala zámer smerom k smrti – chcem zomrieť šťastná a vôbec som neuvažovala, čo je za týmito slovami. Najprv ma pošťuchol jeden priateľ – ty chceš zomrieť, keď budeš veľmi šťastná? Nie, ja som to tak nemyslela... častá odpoveď nás mnohých, keď si neuvedomujeme silu slova. Povedať niečo, čo som tak nemyslela, alebo povedať niečo len tak sa nedá. Každé naše slovo má váhu, či ho myslíme vážne, či len tak „strieľame“. Takže som spozornela, ale stále som si vlastnú smrť spájala so šťastím. A to som ešte tvrdila, že ja sa smrti nebojím, pretože na druhom brehu ma môžu čakať moji milí.
Ďalší priateľ ma rovno etikoterapeuticky zobudil, keď sa opýtal – aký strach máš za tým, že chceš zomrieť šťastná? Hneď som vedela – strach z bezmocnosti. Bola som pri niekoľkých odchodoch ľudí na druhý breh, vnímala som smrť mnohých detí na detskej onkológii, strávila som istý čas na doliečovacom oddelení v nemocnici... Bezmocnosť stále pri každej posteli, v ktorej sa chystala či odchádzala bytosť na druhý breh.
Dosť dôvodov na to, aby som sa chcela smrti pozrieť na zúbky, veď okrem iného - život má stopercentnú úmrtnosť, takže musíme počítať všetci s tým, že sa jej budeme dotýkať veľmi intenzívne. Môj učiteľ jogy hovorí, že vtedy sú veľmi dôležité posledné sekundy, kam bude nasmerovaná naša myseľ. Dá sa smrť nacvičiť, dá sa telo a myseľ pripraviť?
Skôr, ako sa pustím ďalej do témy, chcem zacitovať Sogjala Rinpocheho: „Ľudia prichádzajú a odchádzajú, pobehujú a tancujú, a nikdy ani slovo o smrti. Dobre, ale keď smrť skutočne znenazdajky príde k nim, ich ženám, ich deťom, ich priateľom a zastihne ich nepripravených, aká búrka vášní ich zdolá, koľko plaču, aká zlosť, aké zúfalstvo! ... aby sme pripravili smrť o jej najvyššiu výhodu proti nám, začnime voliť cestu presne opačnú k tej obvyklej. Pripravme smrť o jej cudzosť, navštevujme ju, zvykajme si na ňu, nemajme na mysli nič častejšie než smrť... Nevieme, kde na nás smrť čaká, preto ju očakávajme všade. Cvičiť sa v smrti, znamená cvičiť sa v slobode. Človek, ktorý sa naučil umierať, odnaučil sa byť otrokom.“
Seminár v Thajsku v roku 2017 o živote a smrti bol veľmi silný a... radostný. Nádherné prostredie; najmä ostrov Koh Kood ďaleko od civilizácie, na akú sme boli zvyknutí; spoločnosť veľkej skupiny priateľov rovnako naladených a ochotných vždy podporiť, ak niekto z nás podporu potreboval; veľmi hlboké a často bolestivé témy sa otvárali v spoločnom kruhu a hoci jeden rozprával, zdieľal, vždy nejakým spôsobom jeho príbeh rezonoval vo všetkých. Veľa sĺz i smiechu, veľa aktivít, intuitívnych hier, fyzických cvičení, prednášok, praktických sebapoznávacích techník a spoločný čas počas 21 dní nás všetkých hlboko prepojili. Bonusom tohto semináru, o ktorom sme ani netušili, sú silné vzťahy medzi nami, ktorí sme Thajsko 2017 dali. Stretávame sa s radosťou dodnes na rôznych podujatiach, súkromných akciách či len tak niekde pri prestretom stole či kávičke.
Začala som osobne, pokračujem. V Thajsku som si počas jedného silného večera v tancujúcom kruhu priateľov uvedomila, že som smrť svojej dcéry nevyplakala, keď zomrela. Niežeby som neplakala, plakala som, ale svoje slzy som sa snažila najmä pred mladšími dcérami schovať. Takže veľakrát smútok išiel dovnútra. Tam mi odrazu došlo – plač, plač, plač. Neskoro večer more bolo potom svedkom mora sĺz. Vyplakali sme spolu smútok a už vtedy som mala pocit, že vo mne plačú všetky ženy, ktoré kedy stratili svoje deti. Spustil sa očistný proces matiek, ktorým smrť vzala deti. Súčasťou tohto procesu bola i moja starká, ktorej zomreli traja malinkí chlapci, i krstná mama, ktorej hneď po pôrode umrel synček, i teta, ktorej syn sa zabil... najprv bolestný, potom uvoľňujúci plač všetkých žien.
Keď sme v januári 2017 odchádzali do Thajska, pripravila som pre takmer všetkých účastníkov seminára ich horoskopy narodenia, aby poznali a mohli si posvietiť najmä na tienisté stránky toho, čo si odovzdávajú v rode ohľadom smrti. Zamerali sme sa v horoskopoch hlavne na Čiernu Lunu, karmický bod horoskopu. Čierna Luna totiž nesie karmické odkazy všetkým, „hovorí“ i o tom, v akej oblasti a ako zasahuje do našich životoch súčastnosti. Záleží od jej postavenia v domoch a v znameniach. Viem, že Čierna Luna reprezentuje v našich životoch to najťažsie, čo sa v našich zrodeniach či rodoch dialo a čo má výrazný dosah na nás v súčasnosti. Zvyčajne cez TIEŇ, ktorý nevidíme alebo nechceme vidieť.
Čierna Luna je v mojom ponímaní TIEŇOVÁ DÁMA. Mám ju rada od začiatku, ako som sa o nej už pred rokmi v klasickej astrológii dozvedela. Viem a množstvo horoskopov, ktoré som urobila, to dosvedčuje, že za Čiernou Lunou idú tie najťažsie karmy rodu či zrodení: vraždy, samovraždy, akoby „nahodné" zabitia či smrteľné úrazy, prekliatia, znasilnenia, pohlavné choroby, „choré“ rodiny i vzťahy, obete i tyrani...
Čierna Luna v horoskopoch ukazuje slabé, tienisté stránky v našich životoch, ktoré máme šancu rozlúsknuť, pochopiť a skvalitniť si súčasný život i odchod z tohto sveta. Rozlúsknutie Čiernej Luny vo vlastnom horoskope dáva obrovské ŠANCE pochopiť život a smrť vo vlastnom rode a podporuje sebavyliečenie. Preto mali účastníci seminára možnosť pozrieť sa vlastné postavenie Čiernej Luny, aby mohli jednoduchšie nazrieť na tiene svojich životov a aby vedeli, ktoré témy sa môžu na thajskom seminári pre nich otvoriť. Život TU a TERAZ však dáva vždy odpovede, ako vieme spracovať svoje témy i „domáce úlohy“, ktoré sme si do tohto života priniesli.
Seminár Bránou smrti za rozpoznaním hlbokej pravdy o sebe samom sa uskutoční aj v januári 2019. Pre koho je určený? Odpovedá Vladimír Červenák, zakladateľ etikoterapeutickej školy Advaita: „Nuž pre každého, kto už aspoň v základoch ovláda etikoterapeutické zručnosti, ako ich cvičíme v škole Advaita.
Ale zvlášť pre tých, ktorí cítia, že téma smrti je pre nich tabu, boja sa jej a zvlášť pre tých, ktorí sa neustále, akoby celý život s témou smrti stretávajú, dotýka sa ich. V našej kultúre ani netušíme, akým dôležitým momentom v našom živote smrť je, ako veľmi záleží na tom, akým spôsobom svoje telo opustíme. Otvoriť vedomie téme smrti znamená oveľa hlbšie porozumieť životu a existencii. Dostal som tiež otázku, či sa bude tento seminár opakovať. Nebude. Bude totiž jedinečný a ako taký sa zopakovať nedá. Neviem, kedy niečo podobné budem robiť, nemám v tom plán, impulz prišiel od života. Ak príde, budem sa ním vážne zaoberať. Etikoterapeutické sebapoznávanie je moja životná misia a deliť sa o ňu je mi cťou a radosťou, takže rôzne iné cesty určite budú.“
Viac info o seminári i lektoroch, ktorí pripravujú Thajsko 2019, nájdete na www.advaita.sk
