Moja mama pre život potrebuje nás a našu lásku

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 12.5.2018 o 15:54 | Karma článku: 4,03 | Prečítané:  615x

Mama Janka: "Môj Filipko písal sloh. Mal opísať nejakú osobu . Vybral si opis mňa. Po dlhšom prehováraní mi poslal čo si pripravil na nečisto. Tak pre takéto dieťa sa naozaj oplatilo bojovať o život. Som vďačná.

Som vďačná za toľké šťastie, čo mám v mojich milovaných deťoch a každý deň za ne ĎAKUJEM," napísala mamina dvoch deti. Čo myslela pod tým - vybojovala?  Prežila v tesnej blízkosti vybuch plynového kotla a návrat do bežného života bol cez dlhé a veľké bolesti. Láska najbližších ju podržala. 

XXX 


MILOVANÁ MAMINA JANKA OČAMI SVOJHO SYNA:

Pre moju slohovú prácu som si vybral moju mamu. Premýšľal som aj nad niekoľkými svetovými osobnosťami, ale mama je so mnou už od prvého momentu, ako som prišiel na svet. Zaslúži si, aby som napísal o nej. 


Deti majú po narodení jediný vzor alebo inak povedané idol. Sú to ich rodičia. Po nich opakujú rôznorodé zvuky, ktoré vydávajú, neskôr slová a nakoniec ich správanie v určitých situáciách. No každé dieťa najviac ovplyvňuje jeho matka, pretože už od jeho vzniku a vývinu je s ňou prepojené.
Moja mama vzrastom nie je nijak výnimočná. Má jeden meter aj šesťdesiatpäť centimetrov. Dominantou na jej tvári sú výrazné, zelené oči. Tvár jej lemujú ryšavé vlasy. 


Keď som bol ešte malý šibal, dokázala, že je veľmi trpezlivá. Potvrdila to aj pri mojej malej sestre. Dokáže ma pochopiť v rôznych ťažkých situáciách. Vtedy, keď to už nik iný nedokáže. V mojej mame sa skrýva najlepší priateľ na svete. Nielen pre mňa, ale aj pre jej kamarátky. Vždy keď môže, aj keď len málo, pomôže. Je veľmi vtipná a nikdy s ňou nie je nuda. Dokáže mi dať viac lásky a nehy, ako by som potreboval. A to nielen mne, ale celej rodine. Rada sa o nás stará, vykonáva domáce práce, pečie. O varení ani nehovorím. Nemá žiadne špeciálne záľuby. Väčšinu času trávi doma s mojou malou sestričkou.


Vie byť však aj prísna. Aj na mňa, keď doma nepomôžem. Alebo na moju sestru, keď neposlúcha. Musí mať doma rešpekt. Dosiahne to len tým, že budeme dodržiavať prísnu disciplínu. I keď prehnane prísna nikdy nie je. To nie je jej šálka kávy.


Po tom, ako sa jej stal ťažký úraz v roku 2007, potrebovala pomoc celej rodiny. Zvládla mnoho ťažkých operácií. Jej šanca na prežitie bola dvadsaťpäť percent, no zvládla to. Sme strašne šťastní, že je s nami. V tých časoch som jej bol oporou ja. Ona mi to teraz vracia aj s úrokmi. Snaží sa byť ku mne milá, aj keď by do mňa niekedy (najradšej) nakričala. Má to ťažké, ale nikdy nestráca optimistický pohľad na svet. Vždy povie, že je šťastná, že žije a môže byť s nami. A to je všetko, čo k životu potrebuje. Nás a našu lásku. 


Mamina je pre mňa vzor už len v tom smere, že aj cez to všetko sa dokáže na svet pozerať s láskou a nič nedávať najavo. Nevymenil by som ju za žiadnu inú! Milujem svoju mamu. Verím, že aj moja priateľka bude našim deťom taká mama, ako bola tá moja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

November živý ako nikdy (píše Michal Havran)

Ľudí neviedla naivita, ale realizmus.


Už ste čítali?