Momentálne sa v záhradných stromoch otvárajú pôrodnice a v tráve lezú slimáky

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 28.5.2018 o 8:59 | (upravené 28.5.2018 o 9:58) Karma článku: 1,74 | Prečítané:  368x

Zatiaľ je v nich ticho, len kedy-tedy sa ozve najmä drozd plavý na inom strome, aby asi odplašil pozornosť od miestečka svojich budúcich potomkov. Záhrada však naplno žije, bzučí, šteboce, spieva, vonia...

Pozorným očiam sa v nej núkajú dotyky so živou prírodou. Záhrada je totiž plná živých tvorov. Napríklad - sídlia v nej celé rodinné klany mravcov, a hneď v dvoch farbách, teda červené a čierne. Chutí im mletá škorica i "grunt" z čiernej kávy, a tak sa nechystajú zmeniť bydlisko už najmenej štyri roky.

Pod hruškou si vchod do podzemia vybudovali osy, momentálne ostala po nich len diera - asi hľadali pokojnejšie a hlavne nepolievané územie.

Keď akýkoľvek krík, strom či kvet zakvitne, hneď aj zabzučí včielkami z neďalekých úľov.

Hlboko vo vlhkej tráve oddychujú malé slimáčiky bez domčekov. Pri odhalení sa lenivo skrútia a ostanú nehybne ležať. Po veľkých listoch lezú slimáky s hnedými a žltými domčekmi. Žlté sú nádherne nežné, niekedy vyzdobené farebným pásikom. Občas sa nájdu v záhrade aj detské ruky, ktoré sa ponúknu na prechádzku. A slimák sa vďačne poprechádza, aj  "tykadielka" vystrčí. Slimáčí sliz je vraj súčasťou kozmetických krémov, a takto je v prírodnej ekoforme.

Stromy štebocú. Okolo pol štvrtej ráno začínajú v nich vtáky raňajšie modlitby na vítanie dňa, neskôr sú menej posvätné dohováracie klebety, k večeru zaznievajú pokojné uspávanky. Momentálne počuť aj iné vtáčie zvuky - to drozdy plavé si zvolili naše stromy za pôrodnice a vybudovali v nich hniezda. Ak sa celkom naboso potichu priblížim niektorému z nich, podarí sa mi zhliadnuť sediaceho rodiča.

Ak idem hlučnejšie, minimálne dva drozdy spustia hádku na iných stromoch. Sú poriadne hlučné, dorážajú akoby v bitke do seba, no nedotknú sa. Občas v hádke a poskokoch pokračujú na zemi. Mám pocit, že ma po očku sledujú, či ich sledujem, aby sa uistili, že odviedli moju pozornosť od hniezd. Akonáhle som v dostatočnej vzdialenosti od hniezdových stromov, hádky a akože bitky utíchnu.

Aj mačky patria do tohoto zvieracieho spoločenstva. Sú z niekoľkých susedovie domov, chodia na prechádzky do našej záhrady, ale najmä si zvolili tiež  seno na šope za pôrodnicu. Vždy v nej vypelchajú mačiatka a potom ich po jednom v zuboch odnášajú tam, kde majú domov. Samozrejme, keď ich nevníma náš pes. Potichúčky našľapujú, jedným očkom sledujú psa alebo inú živú bytosť v záhrade a smerujú k svojim pôvodným majiteľom hrdiť sa potomstvom. 

Mám pocit, že najmä v posvätnom raňajšom tichu nazerám  do božej rozprávky. Som i ja, i my jej súčasťou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poukázali na spornú Foraiovu poľovačku, úrady im nechcú vrátiť revír

Okrem bývalého šéfa Všeobecnej zdravotnej do revíru chodí strieľať aj Róbert Veselka, konateľ jednej z firiem zo zdravotníckej skupiny Medirex.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Niektoré automobilky zase podvádzali, teraz pri hybridoch

Ako hybridy nešetria palivo.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Prípad poľovníkov ilustruje, aké ťažké je byť smelým zajkom

Byť odvážnym kritikom je ako kráčať po povrchu Mesiaca.


Už ste čítali?