Žijeme dôsledky svojich činov, rozhodnutí, postojov

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 5.6.2018 o 21:16 | Karma článku: 3,17 | Prečítané:  986x

Čokoľvek urobíme alebo neurobíme, má svoje dôsledky v rôznych oblastiach našich životoch. Niekedy sa dôsledky dostavia hneď, niekedy im trvá aj roky, kým prídu. Zvyčajne potom hovoríme o karme. Častejšie o zlej,menej o dobrej. 

Aj karma je témou nasledujúceho rozhovoru dvoch etikoterapeutov. Ja som sa pýtala, Vladimír Červenák odpovedal. Mám veľmi rada rozhovory s ním, pretože vždy ponúkajú nové vhľady do známych situácií a dávajú možnosť objavovať každému z nás nové súvislosti z úrovne svojho poznania. Nech sa páči rozhovor: 

Pýtam sa „od podlahy“ – ako ovplyvňuje ráno celý môj deň, ako ovplyvňuje pôrod celý môj život? Vidíš v spojitosti?

- Vidím a určite aj ty. Skús si len zobrať paralelu, že jeden tvoj deň je jeden tvoj život. Počas jedného dňa dokážeš byť bdelá a vnímať, čo a ako prežívaš. Vieš na to reagovať, vieš pochopiť a spracovať udalosti dňa. V jednom dni všetko vnímaš jasnejšie, lebo je to kratší časový úsek a v ňom dokážeš bdelosť udržať. To isté je v celom našom živote, ale keďže ide o veľký časový úsek, mnohí nedokážeme udržať pozornosť a najmä nevidíme súvislosti medzi tým, čo robíme a aké dôsledky potom žijeme.

Takže poďme k ránu. Keď sa ráno zobudíš, prvých dvadsať minút  určuje, aký bude celý tvoj deň.  V rámci prvých dvadsiatich minút je vhodné naladiť sa na spojenie, vďačnosť, na pocit radosti, šťastia, celistvosti. Naši predkovia začínali deň modlitbou. Príroda ráno v čase tzv. brahmamurty (asi okolo štvrtej hodiny) sa začína zobúdzať, vtáky spievajú, všetko silno vonia, všetko sa pripravuje na deň. Ak pocit radostného očakávania dňa nemáš už od rána, zisťuj, kde je príčina, v akom odpore sa nachádzaš, Nájdi odpor v sebe a uvoľni ho vedome na tej úrovni,  kde cítiš, že sa nachádza. Či je to už na fyzickej, mentálnej, emočnej, energetickej alebo spirituálnej.

Skús inak, pretože nemusím vždy ráno vedieť, na akej úrovni môj odpor sedí. Jednoducho sa zobudím, napríklad s úzkosťou alebo s nedefinovateľným strachom a vôbec nie som schopná riešiť nejakú úroveň.

- Práve modlitba, ktorú mali hlboko v sebe naši predkovia, je tým nástrojom, ktorým uvoľnenie môžeš urobiť na všetkých piatich úrovniach.  Keď rannou modlitbou prejdeš a napriek tomu cítiš, že nemáš také spojenie, aké by si chcela, odporúčam kalibráciu, naladiť sa na vyššie ja a pýtať sa, či je tvoje spojenie stopercentné.  Podľa otázok zistíš, ako si na tom a či potrebuješ sa vnútorne čistiť. Toto učím v etikoterapeutickej škole Advaita. Podľa otázok zistíš, ako si na tom a či sa potrebuješ vnútorne čistiť. Čistením rozumiem hlboké uvoľnenie odporu. Môžeš sa opýtať aj to, na ktorej úrovni tvoj odpor je. Keď si napríklad na fyzickej úrovni zablokovaná, zaradíš si niekoľko ásan, relaxáciu, cvičenie na chrbticu. Vieš, že potrebuješ rozhýbať telo. Keď zistíš odpor na emočnej úrovni, uvoľníš ho radosťou, smiechom. Môžeš si zaradiť techniku vnútorného úsmevu alebo vedomý smiech.  Keď si to takto nastavíš, cez vnútorné kyvadlo dostávaš odpovede a vieš, čo treba urobiť, aby si mala svoje ráno, svoj pôrod šťastný. Ak sa zobudíš šťastná, odpor je nulový, môžeš si pretrieť oči, vstať a s radosťou ísť do dňa, do života. 

A čo pôrod z pohľadu etikoterapie? Je jedno, či prídem na svet prirodzeným pôrodom alebo cisárskym rezom?

- Všetko má svoje dôsledky. Pôrod i to, čo sme na úrovni fyzického tela geneticky, ale aj epigeneticky. Vysvetlím epigenetiku. Pod ňou rozumieme všetko, čo si sa naučila pozorovaním zvonka. Sú to vzorce od rodičov, spôsob komunikácie i ich konania, teda to, čo si u rodičov videla a opakovala po nich. Dieťa už pred narodením šesť týždňov veľmi jasne vníma matkine nastavenia, pocity, myšlienky, vníma jej pohyby... Všetko toto sa prenáša na dieťa a dáva impulzy do neokortextu. V ňom sa v šedej kôre vytvárajú prepojenia neurónov a tie sú už modulované a vytvárané na základe impulzov, ktoré prichádzajú z vonka. Keď sa dieťa narodí, všetko, čo vníma do dvoch rokov veľmi intenzívne, vytvára základ neokortexu. Ten potom určuje, ako sa budú ukladať ďalšie a ďalšie vrstvy, aká sieť neokortexu sa vytvorí.

Vráťme sa, prosím, ešte k pôrodu a môžeš sa dotknúť aj neplodnosti mužov.

- V poslednom čase som zachytil diskusie ohľadom cisárskych pôrodov aj na sociálnej sieti. Mamička tam vychvaľovala cisársky pôrod a dokazovala jeho neškodnosť v tom, že predsa má dve zdravé a životaschopné deti. Chvalabohu. No hneď dodávam, že preferovať bez skutočne naliehavej potreby cisársky pôrod, je hlboká ignorácia a nevedomosť. Prirodzený pôrod a všetko, čo sa v tele matky deje, ovplyvňuje mozog i nervový systém dieťaťa. Prechod pôrodnou cestou, prvotné stlačenie, spolupráca dieťaťa s kontrakciou matky a spätne, že kontrakcia matky dáva impulzy do chrbtice dieťaťa a ono sa začne vlniť... Všetko sú procesy, ktoré vytvárajú mozog.  Každý jeden impulz je potom impulzom, aby sa vytvárali nové a nové a nové spojenia. Vytvára sa tak celý reťazec spojení od narodenia až do smrti.

Neplodnosť mužov, prípadne váhanie mužov, či chcú alebo nechcú vlastné deti, súvisí s prvým energetickým centrom, s prvou čakrou, ktorá sa viaže na rod, rodinu, národ, finančnú hojnosť. Záleží od toho, z ktorého priestoru pozeráme na život s dieťaťom. Ak muž rodinu a deti vníma z priestoru odporu, bojí sa, nedôveruje životu, že dieťa, rodinu zvládne. Bojí sa prebrať zodpovednosť za ňu. Toto sa môže diať na vedomej i nevedomej úrovni.  Muž, ktorý nemôže alebo nechce mať deti, je zablokovaný na prvej čakre napríklad strachom zo zlyhania, strachom z bezmocnosti... Tieto strachy už poznali jeho predkovia. Zlyhávali v tom, že nevedeli svojim deťom zabezpečiť ochranu či výživu. Dnešní muži sa potom boja, či uživia rodinu s jedným alebo viacerými deťmi a radšej volia nemať, ako mať dieťa. Chcú si viac užívať pohodlný život. Aj za tým je strach a slabosť.

My sme však naprogramovaní pre šťastný život. Pokiaľ by sme neboli v odpore a neupadli do pýchy, žili by sme v rajskej záhrade. Od narodenia až po smrť by šiel život hladučko. Smrť by bola len opustením tela. Nič viac, pretože sa prirodzene rozhodneš pre nové telo, inú sféru a inak. Neplánuješ si bolesť, utrpenie, straty. Mám skúsenosť aj s narodením, aj so smrťou. Vnímal som  na vlastné oči, že pôrod i smrť môžu ísť aj veľmi hladko, že vôbec v takýchto hraničných situáciách nemusia byť problémom. Tieto skúsenosti máš i ty.

Áno, rodila som trikrát prirodzene. Z môjho pohľadu je zaujímavý spätný pohľad na pôrod a život mojich detí. Pri prvom pôrode som netušila, do čoho idem. Boli očakávania, radosť, zvedavosť i strachy, dokonca aj moje zdravotné problémy. Druhý pôrod bol najmä o strachoch z bolesti, tretí čistá radosť. Naň som sa vedome sama pripravovala s tým, že určite je v mojom živote posledný, a tak si ho v radosti užijem. Tak sa stalo, no najstaršie zomrelo dieťa zomrelo v pätnástke. Vraj si smrť „naprogramovala“. Lekárka po pitve mi povedala, že zdravotné problémy si priniesla z prenatálneho obdobia, z vývoja embrya. Možno hovoriť o negatívnej karme?   

- Smrť tvojej dcéry nevysvetlíme. Ty sama si potrebuješ poskladať mozaiku vášho rodu a v spôsobe i v súvislostiach životov teba a tvojich predkov nájdeš vysvetlenie. Uvedom si však, že karmu tvoríme myšlienkami, slovami i činmi. Každá jedna tvoja myšlienka je pohyb karmy. Všeobecne my ľudia máme takú mienku, že karmu spôsobujú činy. Vnímame ju teda ako konkrétne udalosti. „Aha, to je karma,“ povieme, keď sa ti niečo stane, najmä zlé. Všetko medzitým však za karmu nepovažujeme.  Karma je všetko, i to dobré, i zlé, i to medzi nimi. Keď hovoríme o dobrej karme, to je už vyšší level. Všeobecne totiž hovoríme o zlej karme. To je všeobecný pohľad na karmu a musím povedať, že veľmi povrchný – celý život nejako žiješ a potom sa ti to pri smrti nejako materializuje.  To je veľmi, veľmi zjednodušený pohľad. Chcem ti povedať a iniciovať ťa do toho, že karma je omnoho viac.

Počúvam a, prosím, povedz viac o pozitívnej i negatívnej karme.

- Opakujem, karmu vytvárame každou jednou myšlienkou, každým jedným slovom a každým jedným činom, tiež precítením. To čo cítiš, je tiež vytváraním karmy. Aký pocit vieš v sebe vyvolať – hnev, ignoráciu alebo pochopenie, súcit - tiež tvoríš karmy.  Karmu tvoríme pozitívnu aj negatívnu.

Negatívna ti prináša reťazec takých tvojich činov, ktorých dôsledky nakoniec odmietneš – toto ja nechcem. Pritom odmietaš len to, čo si zasiala, čo si vytvorila. Je to tvoje dieťa. Negatívna karma je teda tvoj odmietavý postoj k zasiatemu, a vzídenému, a zožatému. To je negatívne.

Pozitívna karma je taká, keď to, čo seješ, ti prináša radosť a si šťastná z úrody, tešíš sa. To je pozitívna karma. Jedna aj druhá karma je výsledkom tvojej práce, tvojho tvorenia, tvojho života.

Takže sme v neustálom kole tvorenia vlastnej negatívnej alebo pozitívnej karmy. Je možné, že niekto nevytvára žiadnu karmu?

- Od karmy nie je oslobodená žiadna bytosť, ktorá sa vtelí. V Mahabarate (pozn. indický spis) sa hovorí, že od karmy nie sú oslobodení ani bohovia, keď sa vtelia a zostúpia do tela. Podliehajú zákonu karmy, ktorý je základným zákonom hmoty. Hmota je niečo neskutočné v tom zmysle, že sa neustále mení, ani na sekundu nezostáva rovnaká. To, akým spôsobom sa reťazec tvorenia a premeny deje, je spôsob vytvárania karmy.

Svojím žití vytváraš svoju vlastnú budúcnosť. Karmický zákon však hovorí, a staré mystické školy to tak učili,  že najvýraznejšie sme ovplyvňovaní v živote tým, čím žilo v našom rode dvanásť generácií dozadu.  Preto je napríklad dvanásť brán zasvätenia, dvanásť brán prechodu bardom smrti...  Na druhej strane si treba uvedomiť, že ty sama dnes ovplyvňuješ ďalších dvanásť generácií po sebe, teda tvoje deti, vnúčatá, pravnúčatá, pra-, pra- až do dvanástej generácie. Uvedom si, koľko to je ľudí! Čo o nich vieš? Poznáš ich mená? Spomeniete si na nich v rodine? To sa ti vráti: vnúčatá tvojich detí budú tvoje pravnúčence a už budú pramálo vedieť o tebe rovnako, ako ty vieš  pramálo o starých rodičov tvojich rodičov.  Tvoje prapravnúčence možno už ani nebudú vedieť, kto si bola ty, ako si sa volala, čo robila... a to je len štvrtá generácia.

Karmicky však ovplyvníme najvýraznejšie ešte ďalšie generácie až po dvanástu. Samozrejme, že ovplyvňujeme všetky a všetky aj nás ovplyvňujú od prvej bunky, ktorá sa tu na Zemi objavila, ale  posledných dvanásť – to sme my dnes, budúcich dvanásť – to budú naši potomkovia s tým, čo sme my zvládli alebo nezvládli v našich životoch. Rastieme spolu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE LUBOŠ PALATA

Česko sa stalo základňou vietnamskej rozviedky

Únos je len špičkou ľadovca.

PLUS

Portugalci sa dostali z drogového pekla radikálne

Z užívateľov drog spravili ľudí so zdravotným problémom.


Už ste čítali?