Višvagurudži má totiž po celom svete tisíce žiakov. Aktuálne na Slovensku prebieha približne dvesto kurzov v päťdesiatich mestách, v ktorých cvičí takmer dvetisíc ľudí a do práce pri organizácii je zapojených 350 dobrovoľníkov.
Pri kávičke sme kládli otázky a hoci vedel, že v priestoroch telocvične čakajú na neho jeho žiaci, každému z nás venoval maximálnu pozornosť. Uvedomovala som si, že keď sa s niekým z nás rozprával, vnímal len jeho, objímal ho svojou pozornosťou a dodával pocit istoty. Samozrejme, otázky sa týkali najmä cvičenia, zdravia a šťastného života.
Šťastný život
Čo považuje Višvagurudži za najväčšiu hodnotu pre šťastný život? „Dobré zdravie,“ bez zaváhania odpovedal a potom rozvinul tému o šťastí v súčasnosti a pred viac ako štyridsiatimi rokmi, keď začal chodiť na Slovensko. „V krajine bolo menej peňazí, ale viac šťastia, ľudia mali všetko pre šťastný život. Okrem iného dobré jedlo a menej technológii,“ usmial sa. „Teraz máme peniaze, ale nemáme šťastie.“
Za dobrý základ pre šťastie však považuje veľmi dobré vzťahy v rodinách a napojenie sa na korene rodu. „Kedysi mladí ľudia nepobehovali tu a tam ako v súčasnosti, boli viac s rodinou. Dnes deti utekajú preč, neostávajú s rodinou a to je problém. Mladí odchádzajú, sťahujú sa do iných krajín, domy sa vyprázdňujú, nikto v nich nie je. A to nie je dobré... Kedysi bolo menej komfortu, ale viac šťastia. Dnes máme všetko, ale šťastní nie sme. Mali by sme sa vrátiť k prírode. Nemáme totiž žiaden vzťah ani kontakt s prírodou, máme aj menej medziľudského kontaktu.“
V spomienkach sa vrátil do čias, keď kedysi cestoval autom, napríklad z Bratislavy do Martina od dediny k dedine a v každej dedine sa zastavoval: „Dali sme si čaj alebo sme sa len tak porozprávali. Teraz je z Bratislavy do Martina diaľnica a stratili sme kontakt s ľuďmi z vidieka. Diaľnice rozdelili ľudí.“ Paralelu s diaľnicami vidí aj vo vzťahoch, keď povedal, že máme dve cesty. Jednu pohodlnú, druhú nepohodlnú, sme však už tak ďaleko, že veľa nedokážeme zmeniť. Často si vyberáme pohodlnú cestu, aj keď tá druhá môže byť síce nepohodlnejšia, ale výživnejšia.
„Aj joga môže priniesť šťastie a najmä vzťah k sebe samému. Máme totiž menší vzťah sami so sebou než s vonkajškom. Niektorí ľudia sa napríklad boja získať vzťah sami so sebou. Radšej utekajú od seba, a preto nie sú šťastní.“ Vyzdvihol, že na Slovensku máme veľmi dobrú kultúru, folklór, kroje, hudbu, tance... „Máte na čom stavať a slovenskí ľudia sú veľmi otvorení.“
Po otázke - kde začína pokoj v srdci a mier? – sa na chvíľu zamyslel. Potom zdôraznil, že správna cesta životom je tá, na ktorej zachovávame mier. „Človek sa rodí do rodiny a prvé, čo vie pochopiť, je rodina. Vlastne charita začína vo vlastnom domove a mier začína v našom vlastnom srdci. Keď je rodina šťastná, aj susedia sú šťastní. Keď sú šťastní susedia, šťastná je celá spoločnosť. Naše deti môžu ísť do hocijakej inej krajiny, ale mali by mať stále kontakt so svojou rodinou.“
Slováci v zahraničí
Višvagurudži veľa cestuje po svete a navštevuje krajiny, v ktorých žije aj mnoho Slovákov. Najmä v tých vzdialenejších, ako sú Austrália, Nový Zéland, Amerika, je podľa neho veľa Slovákov, ktorí majú Slovensko hlboko v srdci a stále majú túžbu vrátiť sa domov.
„Mám slovenských žiakov v kanadskom Toronte, ktorí sa v meste teraz usadili, ale vravia, že sa im sníva o slovenských rodinách a slovenskej kultúre.“ Aj preto by sme si mali zachovávať všetko slovenské, ctiť si svoju kultúru, krajinu, históriu. „Ja som nad všetkým, som doma na celom svete, ale stále mám svoje korene v indickej kultúre. Ani som si nezmenil svoj pas (pozn. Višvagurudži žije veľkú časť roka vo Viedni), takže som Indom aj na tom kúsku papiera, a preto aj Slovák je vždy Slovákom. Slovenské rodiny sú v zahraničí silné a zachovávajú si svoju kultúru. Vidím to napríklad v pohostinnosti. Hostí aj v zahraničí ponúknu chlebom a soľou. Keď toto rozprávam v niektorej krajine, zrazu zdvihne niekto na prednáške ruku a povie – áno, pane, je to pravda, je to naša kultúra.“
Joga a zdravie
Fyzické cvičenia - ásany a dychové cvičenia - pránajáma tvoria dva z najdôležitejších pilierov zdravia i dlhého života, ktoré dávajú silu a radosť do života. Joga bola vždy pre ľudí bez ohľadu pohlavia, veku a kondície. Neexistujú rozdiely medzi pohlaviami či už pre duchovnosť alebo v náboženstvách, všetci by mali cvičiť pre zdravie, takže logicky prišla otázka - možno napríklad vysoký krvný tlak riešiť dychovým cvičením, tzv. pranajámou? „Áno aj nie. Záleží na tom, ako ľudia cvičia. Joga nie je o tom, že si zoberiete jednu pilulku a budete zdraví. Pranajáma zbiera energiu v tele, podporuje imunitu. Tá sa znovu rozvíja najmä skrz pranajámu, pretože pranajáma podporuje nervový systém. Takže je pravda, že cez pranajámu môžeme dosiahnuť zdravie.“
Pri odpovedi Višvagurudžiho mi hneď napadlo, že raz na cvičení s manažérmi jedného podniku práve po pranajáme natiahol jeden pán celý spotení ku mne ruku a povedal – radšej si vezmem tabletku na dýchanie, ako cvičiť. Jeho voľba.
Keď však zaznela otázka, ako postupovať a ako často cvičiť, aby sme šli v tomto prípade do správneho krvného tlaku či zdravia, Višvagurudži odpovedal: „To nie je vec pre noviny, pretože postup môžete napísať, ľudia začnú cvičiť, ale zle. Aj pranajáma vyžaduje vedenie učiteľa, majstra. Ľudia si myslia, že keď začnú cvičiť, hneď zajtra budú mať energiu. Jedna vec je však teória, druhá prax. Keď všetko zhrnieme do teórie a necvičíme prax, všetko sa stratí, tony teórií totiž nie sú ničím v porovnaní s gramom praxe. Kurzy pranajámy trvajú približne päť rokov a až po piatich rokoch si dokážeme upraviť energiu v tele. Je to rovnaké, ako keď študujete za lekára, tiež to trvá päť rokov. Vtedy už viete, že budete lekárom a viete, ktoré náradie na čo v nemocnici slúži, ale to nič neznamená. Musíme sa naučiť s nástrojmi pracovať, musíte cvičiť, získať skúsenosti a znovu cvičiť, až potom sa stanete lekárom.“
Aké zdravotné účinky chôdze naboso vidí Višvagurudži pre telo? „Je veľmi dobré mať kontakt s Matkou Zemou. Ovplyvňuje to celé telo, najmä systém žliaz a nervový systém. Ide o akupresúru, keď sa nohy dostávajú do kontaktu so zemou, ale dotyk ovplyvňuje celé telo. Ak je chladné počasie, môžete si aj do svojej izby priniesť kus zeme, napríklad meter štvorcový, dáte doň i kamienky z rieky a môžete sa prechádzať po nich desať minút. Dá vám to veľmi dobrú osviežujúcu energiu.“
Svetový deň jogy
Medzinárodný deň jogy bol určený na deň 21. júna Organizáciou spojených národov v roku 2015. Pri jeho začiatku bol indický predseda parlamentu Narendra Modi, ktorý v OSN rozprával o joge ako vede o ľudskej bytosti, o jej pozitívnych účinkoch i o tom, že Systém joga v dennom živote funguje v Európe, Austrálii, Kanade i Afrike už 45 rokov. Tak aj vďaka Modiho požiadavke takmer všetci zástupcovia krajín prijali Medzinárodný deň jogy.
Na Slovensku sa Medzinárodný deň jogy oslavuje na mnohých miestach, v mnohých mestách, cvičitelia vychádzajú do parkov, sadov a cvičia so všetkými, ktorí majú záujem. V jogových centrách sa v tento deň nielen cvičí, ale pravidelní cvičenci pripravujú mnoho akcií od ochutnávok vegetariánskych jedál, cez prednášky o ajurvéde, tvorivé dielne až po špeciálne cvičenia napríklad pre zdravý chrbát.
„Cvičencov jogy na Slovensku sú tisíce, cvičia pre svoje zdravie, pre fyzické, mentálne, sociálne a duchovné zdravie cez harmonizáciu tela, mysle a duše,“ uzavrel Višvagurudži minitlačovú besedu.
