reklama

Sedemdesiat jeden rokov je jeden slnečný deň, z pohľadu Slnka sme podenky

Často počúvame, že odpustenie je dôležité, že trápenie je cestou do choroby, že rozčuľovanie zvyšuje stres, že strachy, bludy a iné klamlivé presvedčenia nás oslabujú... Ako nájsť cestu do pokoja?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V rozhovore s Vladimírom Červenákom, etikoterapeutom, sme si posvietili nielen na bludy, ale ako je naším zvykom, šli sme hlboko za ne a pozreli na ich príčinu príčiny. Viete, kde korenia? V strachu. Keďže strach sídli v prvom energetickom centre, ak sa na svet pozeráme z odporu, ovplyvňuje výrazne naše žitie. Sme odporní, sme odporom naplnení, vidíme ho, a tak v bežnom živote ho často považujeme za normálny. Zvykli sme si naň. Zabudli sme, že sme stvorení v dôvere pre lásku a rast do celistvosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Keď sa rozprávame s Vladkom, vznikajú celkom krásne wau efekty a RAdosť. Pre mňa je potom RAdosťou pripravovať takéto rozhovory pre tých, ktoré nás radi čítajú.
Keď sa rozprávame s Vladkom, vznikajú celkom krásne wau efekty a RAdosť. Pre mňa je potom RAdosťou pripravovať takéto rozhovory pre tých, ktoré nás radi čítajú. (zdroj: LUCIA KINDERNAY)

Je schopnosť uvoľniť odpor a odpustiť užitočné pre zdravie?

- Schopnosť uvoľniť odpor, schopnosť vzdať sa odporu, odpustiť sa prejaví na bunkovej, biochemickej úrovni tým, že sa zníži záťaž imunitného systému. Odpustením sa uvoľní tlak na biele krvinky, limfocity CD45, ktoré nesú zaťaž odporu, hnevu, uvoľnením odporu zvýšia svoju výkonnosť. Toto už dnes sú štúdiami overené fakty. Človek naplnený odporom, ktorý nevie odpúšťať, je v stave chronického stresu. Chronický stres je primárne v pozadí každého ochorenia.

Pozrime sa na jeden častý jav, o ktorom predpokladáme, že je v poriadku. Je v poriadku trápiť sa? Napríklad nielen za seba, ale i za druhého?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Trápiť sa znamená ubližovať si a je za tým dobré bludné presvedčenie, že keď sa trápim, som dobrý človek. Príklad: ja som sa tak trápila – doleteli ste dobre? Jak som sa trápil... Babenko, a čo ste sa trápili? No nič, len či ste v poriadku. Pomohlo vám to trápenie? Nooo, čakala som, že sa ozvete. Bála som sa o vás. Babenka však nerozumie, že tým prejavuje nedôveru. Preto sa nám nepáči, keď sa niekto za nás trápi.

Posledná veta z komunikácie odkryla koreň. Trápenie je výsledkom strachu. Strach je dôsledkom nedôvery. Keď totiž nedôveruješ životu, bojíš sa o niekoho, na kom si závislá, o koho stratu sa bojíš, tá bolesť, ten strach, ten nepríjemný pocit, to je trápenie nezmyselné. Rovnako ako napríklad: pozri sa, ako ťa milujem. Vidíš ten nožík, pozri, pichnem sa z lásky k tebe do nohy... Pozri, akú veľkú bolesť si ja viem urobiť? Jak ťa ja veľmi ľúbim. To je presne také isté, ako keď hovoríš – ja sa za teba trápim. Trápiť sa znamená ubližujem si, pichnem sa nožom. Akoby tým, že si ublížiš, bol lepší svet. Nie je, len o jedného trpiaceho je na svete viac, a navyše - treba ho zachraňovať. Pichnutie nožíkom má jasné zdravotné následky. Trápenie rovnako, len ich tak jednoznačne nevidno. Ak sa dlhodobo trápime, vieme sa utrápiť na smrť. Túto vetu tiež často počuť a rovnako ako pri trápení i pri nej je vhodné uvedomiť si, že čo myslím, hovorím i konám, má svoje dôsledky. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako je to s rozčuľovaním? Je jasné, že i rozčuľovanie vychádza z priestoru odporu. Čo ním spôsobujeme? 

- To isté ako s trápením. Vnímaj, prosím, čo sa deje, keď niekoho rozčuľuje, že sa niekto iný rozčuľuje. Čoho pribudlo, čoho je viac? Rozčuľuje ťa, že je jeden rozčúlený na svete, ale namiesto jedného rozčúleného budú dvaja. To je výsledok tvojho rozčuľovania, že on sa rozčuľuje. Vždy sa treba pozrieť na kauzalitu, či je svet lepší po tom, čo si urobila, alebo horší. Keď pribudlo trpiacich, svet sa nestal lepším, len horším. Každý ďalší rozčuľujúci či trpiaci, ktorý sa pridá, rozširuje rady rozčuľujúcich sa alebo trpiacich. Čo bude rásť? Množina rozčúlených sa bude zväčšovať. Bude rásť stres v spoločnosti. Logicky aj emocionálne je to úplný nezmysel, lebo to znamená, že jeden s narušeným thorusom, energetickým polom, pripojí ďalšieho s narušeným energetickým polom. Keď sú narušené naše thoroidálne polia, strácame schopnosť rozumieť si navzájom i sebe. To vedie k nedorozumeniam a konfliktom a nakoniec k narušeným vzťahom. Tak nám narušené vzťahy zrkadlia narušené zdravie. Systém je prepojený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako toto môžem vyliečiť? Súcitom. Cítiš, že sa niekto trápi, ale neskočíš na jeho nôtu a nedáš sa stiahnuť do odporu, prípadne do ľútosti. Zotrváš v spojení, udržíš si vnútorný pokoj, lásku – súcit, zostaneš svetlom, a tak trpiaceho môžeš zachrániť, pomôžeš mu udržať sa v prirodzenom stave spojenia. Byť v spojení, je prirodzené. Byť v odpore je neprirodzené, ale keďže my sme dlho v neprirodzenom stave, tak ho považujeme za normálny. Privykli sme niečomu, čo vôbec nie je prirodzené. To, že niečo trvá dlho, nie je dôvod, aby to trvalo naveky.

Ako to môžem zmeniť ja, nie on, ona, oni? Čo môžem urobiť, keď preberám zodpovednosť za svoj svet?

- Zmenu môžeš dosiahnuť uvedomením a praxou, potom vytrvalosťou. Vytrvať do konca v priestore súcitu a lásky. Vytrvať však skutočne do konca, do smrti. Keď celý život vytrváš, a päť minút pred smrťou to vzdáš s tým, nech to parom berie, tak ťa parom vezme. Potrebuješ vytrvať až do konca. Čo je to ľudský život? Z pohľadu Slnka len chvíľa. Vieš, koľko trvá platónsky rok? Presne 24925 rokov, je doba obehu stredného svetového pólu okolo pólu ekliptiky. Z tohto pohľadu je ľudský život skutočne len chvíľka, len jeden deň – my sme podenky. Žijeme z tohto pohľadu len jeden deň. Slnko, keď pozrie, že si niečo nestihla v tomto živote, povie – nevadí, urobíš zajtra. Sedemdesiat jeden rokov je jeden slnečný deň.

Keď ty sa cítiš malá, potom ti je všetko veľké, dlhé a ťažké. Ale ty si v skutočnosti bez hraníc. Tvoj duch môže obsiahnuť celý vesmír. Rozumieš. Celý vesmír, v jednej ruke držíš jednu galaxiu, v druhej druhú. Na periférii jednej galaxii je malá bodka, to je naše Slnko. Úplne niečo maličké blízko Slnka je naša Zem. Kde si ty až? Malinkatá bodka. Pre teba potom je všetko dlho a ťažko a zložito len preto, že sa stotožňuješ s veľkosťou stosedemdesiat centimetrov, čo má tvoje telo. Pritom tvoje telo aj tak pokope neostane. Ani nikdy pokope nebolo. Drží spolu len silou tvojej vôle žiť. Vo chvíli, keď človek stratí vôľu k životu, jeho telo zomrie. Duch však žil celý čas v ilúzii, v blude, že je taký malý, aké veľké je jeho telo.

Čím je pozorovateľ menší, tým sa budú vzdialenosť a čas zdať väčšie. To, čo sa nám zdá ďaleko, alebo dlho, alebo že čas je dlhý, tým pozorovateľ je menší. Medzi hviezdami meriame vzdialenosť v svetelných rokoch a my si na Zemi tieto vzdialenosti ani nevieme predstaviť. Predpokladám, že my si už nevieme predstaviť ani menšie čísla. Napríklad deväťdesiat miliónov. Vieš si predstaviť? Čo keby si ich vyhrala? Ukáže sa tvoj charakter, peniaze ho odkrývajú, a tak táto výhra môže byť nebo alebo peklo. To je už ďalšia téma na rozhovor. 

Zmenu však môžem tu na Zemi dosiahnuť len vďaka telu a ako si povedal, uvedomením, praxou a vytrvalosťou. Je teda telo pre mňa dôležité?

- Pre teba veľmi dôležité. Veď to, čo cvičíš, spracovávaš, žiješ v tomto živote, bude pokračovať v budúcom. Akú máš tendenciu v tomto žití, tak pôjdeš aj potom. Na svojej rodine, ktorá buď upadala alebo stúpala, môžeš vidieť, ako si na tom ty. Nie si totiž jej oddelenou časťou, si jej súčasťou, jedným dôležitým dielikom. Čo zvládli tvoji predkovia, to môžeš rozvinúť o stupienok vyššie. Čo nezvládli, to môžeš zmeniť. Tieto postoje rodu vidno aj na tvojom materiálne. Ak rodina trénuje spojenie, pribúda jej materiálna hojnosť. Rodina stúpa a každá ďalšia generácia sa má o niečo lepšie. Materiálny svet má duchovnú podstatu, nie je oddelený. Veľa ľudí na duchovnej ceste pohŕda materiálnou hojnosťou. Veľká chyba. Pohŕdanie je totiž výsledkom odporu, je to extrémna nenávisť.

Ja však nie som len fyzické telo. Ako mi ďalšie telá vysvetlíš ty?

- Fyzické telo je najhrubohmotnejšia úroveň. Nad ním je mentálna úroveň, zmyslová inteligencia – uvedomenie a súvislosti. Dokážeš piatimi zmyslami zbierať informácie a tie spracovať do výsledného obrazu. Nad mentálnou úrovňou je emočná, citová. Dokážeš cítiť a cez mentálne a fyzické dokážeš emóciu prejaviť. Si cítiaca bytosť, dokážeš tak aj žiť, aj sa prejavovať. Vo všetkom – v myšlienkach, slovách aj v činoch. Prirodzene sa práve vďaka tomuto ľudia na ceste sebauvedomenia v istej chvíli stanú vegetariánmi. Tak sa to udial aj zakladateľovi etikoterapie MUDr. Ctiborovi Bezděkovi, aj mne, aj tebe. Stalo sa nám to z dôvodu súcitu, nie preto, že by nám nechutilo mäso.

Niektoré deti od detstva k nejedeniu mäsa inklinujú. Často aj z dôvodu, že napríklad so zajačikom sa hrajú, hladkajú ho, vytvoria si citový vzťah a potom ho nájdu na tanieri. Dospelí potom pristupujú ku klamstvu – pomelú mäso na fašírky a – to nie je zo zajačika, jedz, môj. Dieťa stráca dôveru, ide do priestoru odporu.

Ďalšia úroveň je energetická. Si schopná pracovať s energiou. Či sa staneš „bielym“ alebo „čiernym“ mágom, to určí tvoja mentálna kvalita: sebectvo alebo súcit. Mág je bytosť ovládajúca energiu.

Keď prejdeš energetickou úrovňou, si v spirituálnej úrovni, si v spojení s Duchom. Ak si v spojení, nepotrebuješ prostredníka. Stávaš sa mystikom, kým si v tele. Keď odídeš z tela a rozpustíš najväčšiu a najsilnejšiu túžbu, to je túžbu mať telo, byť vtelená, opúšťaš sféru bolestných vtelení, v ktorej zažívaš sama seba v dualite. Dualita v tomto prípade znamená, že si na jednej alebo na druhej strane tej istej energie – buď si žena, alebo muž. Cez telo spoznávame energetickú úroveň. Vystúpenie z kolesa zrodení, je konečná fáza, keď opúšťaš sféru cítiacich, duálnu sféru.

Vráťme sa do duality, do tela. Čo sa deje teraz a čo potom? Prosím, aspoň jednoducho načrtni.

- Dokončím a zároveň vysvetlím. Keď vystúpiš z kolesa zrodení, nastupuješ do sféry cítiacich bytostí, ale v zjednotení. Preto aj v mytológii anjeli sú androidné bytosti. Také, ktoré už prepojili polarity a sú bezpohlavné. Prepojili pravú a ľavú hemisféru, ich hemisféry spolupracujú, nebojujú. Naše hemisféry, kým sa učíme byť cítiacimi, jedna je dominantná a potláča druhú. Buď sme racionálni, logickí, alebo sme citoví, pocitoví. Keď nespolupracujú tieto sféry, hemisféry, stále nám chýba protipól. Preto sa rodíme do polárneho sveta, kde sme na jednej strane muž a na druhej žena a len spolu vytvárame celok. Preto túžime po spojení, preto milovanie – splodenie dieťaťa je príjemné, preto zážitok spojenia, celistvosti je božský. Tantra.

To isté milovanie, ale z priestoru odporu, je len zneužívanie tiel, zneužívanie a použitie k sebauspokojeniu jeden druhého. Ak toto pochopíš, vieš, že nie je dôležité, čo robíš, ale z akého priestoru to robíš. Či vychádzaš z priestoru spojenia, alebo odporu. Výsledok bude úplne iný, hoci robíš to isté.

Naše telá sú teda v dualite. A vedomie?

- Áno, v našom svete je všetko duálne. Muž a žena. Svetlo a tma. Dobro a zlo. Plus a mínus... Naše telá sú teda v duálnej sfére, ale ľudské vedomie je jedno a vtedy si uvedomuješ, že mentálne je ponorené v jednote a fyzické koná v dualite. Úplne inak konáš, keď to nevieš. Keď to nevieš, konáš zo strachu. Strach je potom hnacím motorom. Úplne inak však konáš, keď to vieš. Vtedy všetky tvoje činy sú čistý súcit. Sú to činy lásky k sebe aj iným. Je to úplne iná kvalita života. Úplne iné žitie, lebo si láskavý človek.

DagmaRA Sarita Poliaková

DagmaRA Sarita Poliaková

Bloger 
  • Počet článkov:  312
  •  | 
  • Páči sa:  25x

Slnečné znamenie Strelec mi zasvietilo pri narodení do šťastného a tvorivého života, o ktorom môžem už teraz v jeho poslednej tretine povedať, že bol a stále aj rýchly, aj plný zaujímavých situácií aj výziev, aj plný príležitostí či možností... Dokážem chvíľu aj zastať, aj leňošiť, aj pyžamové dni si už dopriať, rovnako milujem samotu, ako aj priateľov, milujem nádherné kruhy, ktoré vytvárame na seminároch etikoterapie i na meditačných stretnutiach či na stretnutiach so ženami v ČAROkruhoch. Vyštudovala som pedagogiku, pritiahla ma novinárčina, na dôchodku etikoterapia a astrológia. U mňa sa tieto dve "dámy" spojili a objavujú sa aj v kratších či dlhších zamysleniach. Milujem písanie, keď príde inšpirácia. Vtedy mám pocit, že slová prichádzajú samé a samé sa aj ukladajú do viet. Tak sa uložili aj do knihy o mojej dcére, ktorá končila život na detskej onkológii, a tak sa v knihe S TEBOU, MIRKA objavili aj ďalšie deti, ktoré som počas polročného pobytu na tomto oddelení spoznala. Neskôr, keď ma život na chvíľu zastavil cez chorobu, vznikla z rozhovoroch, ktoré vznikali pre noviny, kniha S VAMI, KRÁSNE BYTOSTI. Bolo mi cťou poznať toľko nádherných ľudí. Niekoľko kníh je stále v "šuflíku", niekoľko nápadov v hlave, keď dozrie čas, uzrú svetlo sveta. Milujem totiž písanie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu