Nikto ich neseje, no oni sa objavia hocikde v záhrade. Najprv rástli v predzáhradke, kde ich manželova mama opatrovala. Po jej odchode tam niekoľko rokov ešte vydržali, posledne roky "putujú" po priestore. Sú v tráve, zeleninovej záhradke, pred domom...
Samé sa sejú, chvíľku tešia nežnou krásou a potom šups do neveľkých makovíc. V nich sú také malinkaté semená, že som ich nemala snahu zbierať. No máčiky malé-neveľké majú úžasnú vytrvalosť. Bez akejkoľvek opatery si vyrastú, potešia a odídu. Keď pozerám v plnom kvete do ich tváričiek, vidím v nich nehu i silu, vždy potešia.
Zaujímavé je pozorovať hlávky rozkvitnuté v rôznych fázach ich života. Nech sa páči: