Makovienky makové, ale mak z nich jesť nebudeme

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 16.7.2018 o 15:52 | Karma článku: 2,46 | Prečítané:  461x

Keď som pred štyridsiatimi rokmi prišla do liptovského kraja, privítali ma v svokrinej záhradke plné kvietky makov. Svokra už dávno odišla na druhý breh, no makovienky ostali.

Nikto ich neseje, no oni sa objavia hocikde v záhrade. Najprv rástli v predzáhradke, kde ich manželova mama opatrovala. Po jej odchode tam niekoľko rokov ešte vydržali, posledne roky "putujú" po priestore. Sú v tráve, zeleninovej záhradke, pred domom...

Samé sa sejú, chvíľku tešia nežnou krásou a potom šups do neveľkých makovíc. V nich sú také malinkaté semená, že som ich nemala snahu zbierať. No máčiky malé-neveľké majú úžasnú vytrvalosť. Bez akejkoľvek opatery si vyrastú, potešia a odídu. Keď pozerám v plnom kvete do ich tváričiek, vidím v nich nehu i silu, vždy potešia.

Zaujímavé je pozorovať hlávky rozkvitnuté v rôznych fázach ich života. Nech sa páči:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

November živý ako nikdy (píše Michal Havran)

Ľudí neviedla naivita, ale realizmus.


Už ste čítali?