Niekto spiritualitu má v bunkách svojho tela od narodenia, niekto ju celý život hľadá, niekto ju nájde v bolestnej chvíli, niekto v radostnej, niekto až na prahu dverí s nápisom smrť, niekto ani tam, a tak pokračuje vo svojom kolotoči zrodení ďalej.
Poznala som človeka, ktorý svoju spiritualitu našiel za bránami väznice. Vraj počul hlas, ktorý ho nasmeroval k biblii. On ju vo väzení začal študovať a odvtedy sa cítil slobodný, hoci potom žil ešte niekoľko rokov za zamrežovaným oknom.
Mám priateľa, ktorý od malinatého detstva mal úprimný záujem o Pannu Máriu a Ježiša. Vraj odkedy si pamätá, vždy sa k nim utiekal, vždy k nim vzhliadal, boli mu oporou vo veľmi ťažkých chvíľach, sú mu oporou a radosťou aj v dospelosti. Svoju spiritualitu si, podľa mňa, priniesol na tento svet v bunkách svojho tela.
Čo je pre mňa spiritualita? Premenila som si ju do každého dňa svojho života:
* Pre mňa je spiritualita ŽIVOT V POKORE A ÚCTE. Spadne mi krajec chlebíka na zem? S ospravedlnením nahlas či potichu a so všetkou úctou, ktorú viem dať do pohybu, ho zdvihnem. Moja starká ho aj pobozkala. Jej bozk chlebíku mi ostal v pamäti rovnako ako jej raňajšia modlitba so zopätými rukami. Vtedy nimi objímala boha, aby o chvíľu potom objala mňa.
* Pre mňa je spiritualita OBJATIE, DOTYK mojich detí a vnúčat, chvíle s nimi, hry, spoločné zážitky... a myšlienky na nich, keď idem náladou dole. Keď sa mi narodila prvá vnučka, hovorievala som, že jej objatia sú pre mňa Emulkoterapie. Tak sa deje doteraz so všetkými mojimi milými.
* Pre mňa je spiritualita ČASOM PRIATEĽOV, úprimných priateľstiev, ľahkých debát pri kávičke i vážnejších témy v intímnejšom prostredí ženských kruhov. Vo väčších i vo dvojici či trojici.
* Pre mňa je spiritualita i SPOMIENKA NA TÝCH NA DRUHOM BREHU, keď v tichosti zapalím sviečku a pošlem za nimi svoju modlitbu lásky, vďaky a odpustenia.
* Pre mňa je spiritualita KRÁSA OKOLO MŇA, každý kvietok, každý živý tvor, každý kamienok, potok, každá hora, obloha čistá či plná oblakov, plody v záhrade, vzťah s mojím psíkom, každý detail v prírode... a celá božská krajina, v ktorej žijem.
* Pre mňa je SPIRITUALITA i to, keď elektronicky komunikujem ráno ešte z postele s priateľkou, ktorá chce niečo viac vedieť o spiritualite? Sú to také teplé chvíle spojenia, spolupatričnosti i života na jednej vlne.
* Pre mňa je spiritualita ŽIVOT V POKORE A ÚCTE k všetkým a všetkému okolo mňa. Tak ako Ty, Vy, oni, ony i ja sa spiritualitu učím žiť v každej chvíli svojho bežného života. Čo zvládneme spolu, o to krajší, láskavejší, spiritualnejší je náš život.
* Pre mňa je spiritualita všetko to, čím žijem každý deň V PRIJÍMANÍ a bez odporu. Na všetko totiž, čo ma stretá v živote, sa môžem pozrieť minimálne z dvoch strán. Tých možností je zvyčajne oveľa viac.
* Pre mňa je spiritualita i to, že si viem nájsť tichý ČAS PRE SEBA na raňajšiu modlitbu i večernú meditáciu. Niekedy je to chvíľka, niekedy viac... Niekedy večer odpadnem do postele s tým, že moja celodenná práca je mojou modlitbou a spokojne zaspím.
----------------------------------------------
ZAPÍSANÉ POD ČIAROU
Raz ma stretla v meste jedna osôbka. Chvíľu sme sa rozprávali, potom mi takmer šeptom povedala - my sme tu najduchovnejšie bytosti. Viem, že vtedy som šla do odporu s tým, že nie, nie, nie, že určite je veľa duchovných bytostí a vôbec svoju duchovnosť nepotrebujú dávať najavo extra spôsobom. Žijú totiž múdrosť svojich predkov v úcte a pokore. Dnes už viem, že niekedy nám zo slovíčka duchovno duc vypadne. Aj to sme my, aj to je náš život.