Moja spiritualita na každý deň

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 17.7.2018 o 16:54 | Karma článku: 2,85 | Prečítané:  666x

Ako žiť spirituálne v bežnom živote? Každý deň? To je otázka, ktorú občas pri rozboroch horoskopov dostávam. Predpokladám, že každý do svojej spirituality smerujeme, každý však máme svoju cestu, svoj priestor na jej prejavenie. 

Niekto spiritualitu má v bunkách svojho tela od narodenia, niekto ju celý život hľadá, niekto ju nájde v bolestnej chvíli, niekto v radostnej, niekto až na prahu dverí s nápisom smrť, niekto ani tam, a tak pokračuje vo svojom kolotoči zrodení ďalej.

Poznala som človeka, ktorý svoju spiritualitu našiel za bránami väznice. Vraj počul hlas, ktorý ho nasmeroval k biblii. On ju  vo väzení začal študovať a odvtedy sa cítil slobodný, hoci potom žil ešte niekoľko rokov za zamrežovaným oknom.

Mám priateľa, ktorý od malinatého detstva mal úprimný záujem o Pannu Máriu a Ježiša. Vraj odkedy si pamätá, vždy sa k nim utiekal, vždy k nim vzhliadal, boli mu oporou vo veľmi ťažkých chvíľach, sú mu oporou a radosťou aj v dospelosti. Svoju spiritualitu si, podľa mňa,  priniesol na tento svet v bunkách svojho tela.

Čo je pre mňa spiritualita? Premenila som si ju do každého dňa svojho života:

* Pre mňa je spiritualita ŽIVOT V POKORE A ÚCTE. Spadne mi krajec chlebíka na zem? S ospravedlnením nahlas či potichu a so všetkou úctou, ktorú viem dať do pohybu, ho zdvihnem. Moja starká ho aj pobozkala. Jej bozk chlebíku mi ostal v pamäti rovnako ako jej raňajšia modlitba so zopätými rukami. Vtedy nimi objímala boha, aby o chvíľu potom objala mňa.

* Pre mňa je spiritualita OBJATIE, DOTYK mojich detí a vnúčat, chvíle s nimi, hry, spoločné zážitky... a myšlienky na nich, keď idem náladou dole. Keď sa mi narodila prvá vnučka, hovorievala som, že jej objatia sú pre mňa Emulkoterapie. Tak sa deje doteraz so všetkými mojimi milými. 

* Pre mňa je spiritualita ČASOM PRIATEĽOV, úprimných priateľstiev, ľahkých debát pri kávičke i vážnejších témy v intímnejšom prostredí ženských kruhov. Vo väčších i vo dvojici či trojici.

* Pre mňa je spiritualita i SPOMIENKA NA TÝCH NA DRUHOM BREHU, keď v tichosti zapalím sviečku a pošlem za nimi svoju modlitbu lásky, vďaky a odpustenia.

* Pre mňa je spiritualita KRÁSA OKOLO MŇA, každý kvietok, každý živý tvor, každý kamienok, potok, každá hora, obloha čistá či plná oblakov, plody v záhrade, vzťah s mojím psíkom, každý detail v prírode... a celá božská krajina, v ktorej žijem.

* Pre mňa je SPIRITUALITA i to, keď elektronicky komunikujem ráno ešte z postele s priateľkou, ktorá chce niečo viac vedieť o spiritualite? Sú to také teplé chvíle spojenia, spolupatričnosti i života na jednej vlne.

* Pre mňa je spiritualita ŽIVOT V POKORE A ÚCTE k všetkým a všetkému okolo mňa. Tak ako Ty, Vy, oni, ony i ja sa spiritualitu učím žiť v každej chvíli svojho bežného života. Čo zvládneme spolu, o to krajší, láskavejší, spiritualnejší je náš život.

*  Pre mňa je spiritualita všetko to, čím žijem každý deň  V PRIJÍMANÍ a bez odporu. Na všetko totiž, čo ma stretá v živote, sa môžem pozrieť minimálne z dvoch strán.  Tých možností je zvyčajne oveľa viac. 

* Pre mňa je spiritualita i to, že si viem nájsť tichý ČAS PRE SEBA na raňajšiu modlitbu i večernú meditáciu. Niekedy je to chvíľka, niekedy viac... Niekedy večer odpadnem do postele s tým, že moja celodenná práca je mojou modlitbou a spokojne zaspím. 

----------------------------------------------

ZAPÍSANÉ POD ČIAROU

Raz ma stretla v meste jedna osôbka. Chvíľu sme sa rozprávali, potom mi takmer šeptom povedala - my sme tu najduchovnejšie bytosti. Viem, že vtedy som šla do odporu s tým, že nie, nie, nie, že určite je veľa duchovných bytostí a vôbec svoju duchovnosť nepotrebujú dávať najavo extra spôsobom. Žijú totiž múdrosť svojich predkov v úcte a pokore. Dnes už viem, že niekedy nám zo slovíčka duchovno duc vypadne. Aj to sme my, aj to je náš život. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

November živý ako nikdy (píše Michal Havran)

Ľudí neviedla naivita, ale realizmus.


Už ste čítali?