♡ Mama a traja chlapci kráčali po chodníčku oproti mne. Videla som z diaľky, že chlapci poskakovali okolo ženy a všetci sa smiali. Boli takmer rovnakí ako " gribčeky po daždi" - povedala by moja starká. Malý vekový rozdiel medzi nimi. Dvaja menší sa mamy chytili každý za jednu ruku, najvyšší chvíľu cupital vedľa a potom sa zaradil za nich. "Chyť sa za ruksak, budeme všetci spolu," navrhla mama a najvyšší, predpokladám aj najstarší, syn tak so smiechom urobil. Okolo mňa už prešli všetci štyria spokojní ako usmievajúci sa strapček hrozna.
♡ Jasné, že príbehček aj mne rozohral úsmev, ale vzápätí som si uvedomila hodnotu videného - hierarchiu a pravidlá rodiny. Jednak to bola očividná radosť všetkých spolu bez dohadovania, kto sa mamy chytí za ruku a kto ostane bokom. Nič také sa nedialo! Jednak čosi ešte naviac...
♡ Najmenší chlapci dostali cez mamine ruky jej podporu a istotu lásky, najstarší prevzal žezlo muža skupinky a všetkých ochraňoval - zozadu. Aj maminu. A s pozíciou bol očividne spokojný. Ich smiech znel pomedzi paneláky až do chvíle, kým sa mi za jedným z nich stratili.
♡ Nestratil sa úžasný pocit, ako jednoducho a s láskou možno mužsko-ženský svet naozaj žiť v bežnom živote. Už od útleho detstva.
♡ Myšlienky mi šli ešte chvíľu po stretnutí - v tejto rodine je veľa vzájomnej lásky, pohody a dodržiavania nepísaných dohôd vo vzťahoch. Takých, ktorých slovami nevysvetlíš, ale deti ich "nasajú" zo správania rodičov. Muž vytvára bezpečie a hranice rodiny, žena ju živí láskou. Najstarší syn, možno má 6 -7 rokov, svoju pozíciu hravo, spontánne a spokojne prijal. Vedel, kde je najsilnejší a najpotrebnejší pre svojich milých.
♡ Čo sa v detstve do šiestich rokov chlapča naučilo, to akoby našiel v dospelosti: vidí a zažíva šťastnú rodinu, bude ju vedieť v dospelosti vytvoriť.
♡ Rada si prihrejem astrologicko-etikoterapeutickú polievočku - pre náš spokojný a šťastný život je kľúčový vzťah k biologickým rodičom.