reklama

„Boží stretnutí"

„Boží stretnutí, to je boží stretnutí,“ vetu veľakrát zopakoval počas niekoľkohodinového stretnutia Alexej Bezděk, vnuk zakladateľa etikoterapie. A dodal, že určite nie je náhodné, vie, že nás osud spojil už veľmi, veľmi dávno...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

S Alexejom Bezděkom sme sa stretli prvýkrát osobne teraz v novembri v Prahe, hoci sme sa v mailoch a pri konzultáciách článkoch o jeho dedovi MUDr. Ctiborovi Hugovi Bezděkovi stretávali už viac ako tri roky. Osobné stretnutie prišlo na rad až teraz. Dozrel naň čas...

V nedeľu ráno...

Keď som v nedeľu ráno zavolala Alexejovi s tým, že som v Prahe, a s otázkou - môžeme sa stretnúť? – zaznela jeho rýchla odpoveď: „Musíme." Prekážkou nebolo ani zistenie, že sme ešte obaja v pyžamách a každý na druhom konci Prahy. Napriek tomu niečo po hodine od telefonátu sme sa objali na zastávke MHD. Teda, najprv sa s ním objala moja priateľka, ktorá ho síce nikdy nevidela, ale tým, že sa podobá na svojho deda Ctibora, ho identifikovala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cesta do reštaurácie, ktorú sme mali na dohľad, trvala dlhšie, ako by sme predpokladali. Totiž na každom kroku sme sa zastavovali v rozhovore o liptovských riekach, ktoré Alexej kedysi splavoval, o liptovských kopcoch i dolinách, o Západných i Vysokých Tatrách, až Alexej vytiahol plastickú reliéfnu mapu a všetko, čo spoznal v minulosti, poukazoval. Veľkú časť nášho posedenia sme venovali spomienkam na jeho deda Ctibora H. Bezděka, Ctiborovu ruskú manželku Varvaru a ich pôsobeniu v Ružomberku. Obaja boli lekármi a súčasne prvým manželským lekárskym párom, ktorý pôsobil v Čechách i na Slovensku. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na spomienky nadväzovali Alexejove otázky na etikoterapeutickú školu Advaita Vladimíra Červenáka, ktorý sa veľmi živo hlási k odkazu Ctibora Bezděka, zakladateľa etikoterapie. 

Stretnutie s manželmi Olgou a Alexejom Bezděkovcami v Prahe, vpredu vľavo moja priateľka Veronika.
Stretnutie s manželmi Olgou a Alexejom Bezděkovcami v Prahe, vpredu vľavo moja priateľka Veronika. (zdroj: SARITA)

Alexej Bezděk šiel najmä cestou fyziky

Pokračoval Alexej v dedových etikoterapeutických šľapajách? „Veľmi nie,“ priznal s úsmevom a povedal, že vyštudoval matematiku a fyziku. „Vyučoval som na ružomberskom gymnáziu a matematike a fyzike som sa venoval hlavne preto, že ani matematika, ani fyzika sa nemusia hrbiť pred žiadnym režimom. Prírodné zákony jednoducho platia.“

Spomienky sa sypali jedna za druhou a v rozhovore sme sa dotkli aj toho, že jeho dedo Ctibor si vzal pod svoje ochranné krídla v Ružomberku v tridsiatych rokoch minulého storočia k svojim dcéram ešte štyridsaťdva ukrajinských detí, o ktoré sa rodina Bezděkovcov postarala. Jedným z nich bol aj Michal Kozakov. „Jeho dcéry Tatiana a Hanka žijú v Turci, môžete ich, prosím, nájsť a stretnúť sa s nimi? Ja už nevládzem na Slovensko...“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sľub som dala a už pátranie po „dievčatách“ prinieslo plody. Stretneme sa. 

Olga Bezděková sa venuje knihám

Alexova manželka Olga je dcérou plukovníka Stanislava Rejthara, pilóta bojujúceho počas 2. svetovej vojny v Royal Air Force a po roku 1948 bol on i celá jeho rodina prenasledovaná. Otvorene nesúhlasil s komunistickým režimom, jeho dcéra Olga podobne. Otcove spomienky si Olga v mladosti začala zapisovať a vydala o ňom knihu Všetci dobrí vojaci padli, ale i z pozostalostí manželovho deda zostavila knihy o Ctiborovi Bezděkovi – Jak rád jsem žil, tiež Dobro a zlo.

Práve spomienky na Olginho otca boli zaujímavou témou rozhovorov pre moju priateľku Veroniku, a tak sme „skákali“ v debate z obdobia 2.svetovej vojny do obdobia 1. svetovej vojny, keď v námorníctve slúžil dedo Ctibor a potom do medzivojnového obdobia. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Staré fotografie Račkovej doliny 

Potom Alexej Bezděk vytiahol z tašky fotografie nielen z dedovho obdobia, ale i zo svojich pobytov na Slovensku. Hovoril najmä o splavovaní liptovských riek a vytiahol i fotografiu chaty v Račkovej doline zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Až mi zablikali očká – Račková dolina v Západných Tatrách mi je veľmi blízka a poznala som v nej miesta na fotografiách. „Tu je chata, v ktorej nás nechali jej majitelia niekoľko nocí prespať, hoci v nej mali všetko nachystané na svadbu. Dôverovali nám veľmi,“ ukázal na obydlie pri Račkovom potoku, ktoré dodnes stojí.

Chata v Račkovej doline pri Račkovom potoku tak, ako ju má v spomienkach spracovanú A.Bezděk. Podobné zápisky na stretnutie priniesol aj o svojom dedovi Ctiborovi.
Chata v Račkovej doline pri Račkovom potoku tak, ako ju má v spomienkach spracovanú A.Bezděk. Podobné zápisky na stretnutie priniesol aj o svojom dedovi Ctiborovi. (zdroj: SARITA)

Alexej spomínal na slovenských ľudí s veľkou láskou, dokonca zanôtil niekoľko slovenských ľudových pesničiek, moja priateľka sa k nemu miestami pridala, a tak sa slovenské piesne niesli českou reštauráciou.

*****************

Silné stretnutie to bolo. Alexej Bezděk ho nazval božím... Keď sme sa rozišli, s priateľkou sme sa rozhodli pre tiché posedenie u nej doma. Už nás nelákali ani pražské pamätihodnosti. Obe sme cítili, že žiaden pražský zážitok momentálne neprekoná nádherný pocit zo stretnutia s manželmi Bezděkovcami.

Olga, Alexej Bezděkovci a ja.
Olga, Alexej Bezděkovci a ja. (zdroj: SARITA)
DagmaRA Sarita Poliaková

DagmaRA Sarita Poliaková

Bloger 
  • Počet článkov:  312
  •  | 
  • Páči sa:  25x

Slnečné znamenie Strelec mi zasvietilo pri narodení do šťastného a tvorivého života, o ktorom môžem už teraz v jeho poslednej tretine povedať, že bol a stále aj rýchly, aj plný zaujímavých situácií aj výziev, aj plný príležitostí či možností... Dokážem chvíľu aj zastať, aj leňošiť, aj pyžamové dni si už dopriať, rovnako milujem samotu, ako aj priateľov, milujem nádherné kruhy, ktoré vytvárame na seminároch etikoterapie i na meditačných stretnutiach či na stretnutiach so ženami v ČAROkruhoch. Vyštudovala som pedagogiku, pritiahla ma novinárčina, na dôchodku etikoterapia a astrológia. U mňa sa tieto dve "dámy" spojili a objavujú sa aj v kratších či dlhších zamysleniach. Milujem písanie, keď príde inšpirácia. Vtedy mám pocit, že slová prichádzajú samé a samé sa aj ukladajú do viet. Tak sa uložili aj do knihy o mojej dcére, ktorá končila život na detskej onkológii, a tak sa v knihe S TEBOU, MIRKA objavili aj ďalšie deti, ktoré som počas polročného pobytu na tomto oddelení spoznala. Neskôr, keď ma život na chvíľu zastavil cez chorobu, vznikla z rozhovoroch, ktoré vznikali pre noviny, kniha S VAMI, KRÁSNE BYTOSTI. Bolo mi cťou poznať toľko nádherných ľudí. Niekoľko kníh je stále v "šuflíku", niekoľko nápadov v hlave, keď dozrie čas, uzrú svetlo sveta. Milujem totiž písanie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu