Výčitkou trestáme seba aj iných, je totiž toxická

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 5.12.2018 o 11:47 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  645x

Každý z nás má tie najlepšie príležitosti na rast. Záleží však od nášho postoja, či ich vidíme ako príležitosti, či ako problémy. 

Mnohé programy v sebe máme totiž cez stáročia, tisícročia také zabehané, že ich nevieme zmeniť. Presne takým programom je aj sebatrestajúci program, ktorý zobúdzame často nevedome v nás. Dokedy ešte? Nový rok môže byť novou príležitosťou na ďalšie hlboké sebaspoznávanie aj cez etikoterapiu. Nech sa páči, roztáčame s priateľom - etikoterapeutom Vladimírom Červenákom ďalší z rozhovorov, teraz na tému výčitka a sebatrestajúce programy.

Aký program vidíš za potrebou niečo vyčítať sebe aj iným?

- Program je niečo, čo je automaticky nastavené a vždy sa sám zapne, keď vznikne určitý impulz. Napríklad situácia, keď je niečo inak, ako si ty predstavuješ. Vtedy príde výčitka. Hoci ju radíme medzi zdravie poškodzujúce emócie, nesie v seba aj svoj pozitívny aspekt: „Chcem lepší svet. Chcem žiť v lepšom svete. Opravujem, čo je pokazené.“ Aký je teda program za potrebou vyčítať? Trestajúci. Máš potrebu trestať iných, ale trestáš seba. Zmyslom tohto trestania je snaha dosiahnuť lepší svet presne ako pri výčitke. Výsledkom trestania je však bolesť,  jej zmyslom je negatívna motivácia. Strach z bolesti ti má zabrániť v opakovaní toho, čo si nepraješ, aby pokazilo lepší svet. Je to manipulácia cez strach. Rafinovaná manipulácia cez strach. Strach pred bolesťou má zabrániť v konaní neželaného. Za výčitkou je teda čisto pozitívny dôvod, nič negatívne. Ajhľa, koľko bolesti a utrpenia, koľko pekla tým však vyrábame!

Čoho prejavom je snaha opravovať svet, o ktorom si môžem myslieť, že je zlý, nepriateľský?

- Jednoznačne prejavom pýchy. Nevidíš, že svet je dokonalý. Vidíš len to, aká si ty, vidíš svoju nedokonalosť, ktorú premietaš do sveta. V skutočnosti nedokonalosť je v tebe. Nedokonalosť v tebe má korene v odpojení, v oddelení, nie si mentálne súčasťou celistvého vedomia. Reálne si v spojení, nikdy si nebola od ničoho vo vesmíre oddelená, ale mentálne sa oddeľuješ. Ty! Predstavuješ si seba, že si oddelená. To je bludná predstava, to je ego. Si odpojená a potom konáš, akoby to bola pravda. Potom vo svojich bludoch zablúdiš a vytváraš si sebatrestajúci, sebapoškodzujúci program, ktorým manipuluješ seba.

Učme sa rozpoznávať tento program v nás, lebo ak nie, na vyššom stupni potom prichádza sebadeštrukcia, program na seba zničenie. Prichádza taká silná sebanenávisť, že človek má potrebu sa zničiť. Nemá už ani štipku viery v možnosť byť lepším. Cez tisíce životov prežitých v telách predkov  v utrpení, bolesti a snahe sa polepšiť sebatrestajúcim spôsobom, zistí, že akokoľvek dlho sa trestal, v živote je zase len utrpenie, zase len chyby. Točí sa v nekonečnom kolese. Vtedy príde sebadeštrukcia, lebo zistí, že trestom a bolesťou sa nevie polepšiť.

Kým sa však ešte vieš trestať, vtedy ešte máš nejakú vieru, máš cit. Si samozachrániteľná. Keď stratíš vieru, príde vôľa k úplnému sebazničeniu, dôsledok sebanenávisti.  Takýto človek nazerá na seba ako na najväčšie zlo všetkých ziel, a to je obrovská pýcha v tom, že sa vidí úplne ako najhorší človek.

Teraz si sa slovami dotkol úplného dna, ako však rozpoznám v bežnom živote, že k nemu smerujem?

- Zachytávaš ho aj v menšom rozsahu, len si to potrebuješ uvedomiť. Napríklad niečo sa ti nedarí a ty sa hneď vidíš ako najhorší človek na svete. Niekedy poviem v škole niekomu, kto sa takto umenšuje, že ak je on ten najhorší človek, ľudstvo je už na dobrej ceste.

Niektorí ľudia majú tento talent vyvyšovať sa nad ostatných tým, že sú najhorší. Najmä keď zlyhávajú. Je to obrovská pýcha, lebo existujú vo svete ešte väčšie zverstvá a ty nemáš šancu vyhrať. Vždy sa nájde ešte väčší netvor, ako si ty. V tej chvíli, keď to pochopíš, už nemáš potrebu ísť po tejto ceste za ním. My sme tvory nastavené na to - byť autentickou bytosťou. Ak  niekto už niečo prežil, ty to nepotrebuješ tiež prežiť. To je prejav múdrosti. Ak opakuješ to, čo už iní zažili, si duplikát, replika, a to vesmír nepodporuje. Navyše, blokuješ si druhé energetické centrum, druhú čakru a upadáš do stereotypov, do nudy.

Aký je rozdiel medzi sebatrestajúcim a sebadeštrukčným programom v nás?

- Sebadeštrukcia je úplné zničenie seba samého, sebatrestanie je potreba trestať sa z pozitívneho dôvodu. Prečo?  ...aby si v budúcnosti zabránila strachom z bolesti konať to, čo považuješ v tejto chvíli za nesprávne. Tento spôsob myslenia je vlastný človeku, keď je rezistentný voči životu, keď hovorí životu nie. Ak niekto takto premýšľa, je úplne jasné, že hovorí áno smrti a nie životu, čiže je v odpore. Pokračovaním sebatrestajúceho programu je totiž sebadeštrukčný program. Pozrime sa teraz na pozitívne myslenie, pozrime sa na jeho mechanizmus. Ty už momentálne vieš, že výčitka je prejavom potreby sa potrestať, trest vyvolá bolesť, bolesť vyvolá strach, strach z bolesti ti bráni v konaní.

Naozaj bráni?

- Nebráni, keby naozaj bránil, už generácie dozadu sme z tohto bludu vyliečení. Evidentne je to blud. Nebráni. Naopak, učí ťa klamať a podvádzať, vyhnúť sa niečomu, učí ťa  kreativite v odpore. Hľadáš cesty, ako „odrbať“ vlastný systém, ktorý si si vytvorila. To sa prejavuje úplne všade – snažíme sa vyhnúť všetkým pravidlám, ktoré sú nastavené. To nie sú len daňové zákony, to sú všetky existujúce pravidlá. Všade hľadáme, ako s celým systémom vybabreme. Hľadáš, ako sa vyhnúť trestu a dosiahnuť to, čo chceš. Teda aj tak ideme za tým, čo chceme, ale prekážky, ktoré sme si nakládli, sa snažíme obchádzať a vyhýbať sa im, jednoducho - učíme sa klamať. Nasadzujeme si masky a tvárime sa, že dodržiavame niečo, čo v skutočnosti nedodržiavame. Vytvárame si  sebaklamy, z nich bludy, čiže posilňujeme ego. Ak niekomu niečo vyčítaš, posilňuješ si ego. Teda ak budeš od dnešného dňa niekomu niečo vyčítať, v poriadku, ale chcem, aby si si spomenula, čo tým robíš. Uvedom si – aha, posilňujem svoje ego, posilňujem svoj odpor k životu, svoje zotrvávanie v priestore utrpenia a bolestí. Vytváraš ďalšiu bolesť, ktorá ti prinesie ďalšie utrpenie, ďalší strach z bolestí atď. až do nekonečna, až ad absurdum, ad maxima.

A čo výčitky smerom k deťom? Tie máme ako rodičia na perách veľmi často...

- Nimi zasievaš ešte ťažšie dôsledky, lebo takými výčitkami zasievaš semienka do budúcnosti. Svoje deti teraz učíš ty výčitkám, ony to budú učiť svoje deti a ony svoje detné deti. Ďalších dvanásť generácií sa výčitky budú ťahať rodom ako sopeľ.  

Niekedy mám však pocit, že nevyčítam, napriek tomu to, čo poviem, zaznie pre partnera ako výčitka.

- To je maskovaná výčitka. Napríklad maskovanou výčitkou sú prejavy nespokojnosti. Sťažnosť je tiež maskovaná výčitka aj voči sebe. Chceš to vedieť lepšie, ako to máš v tejto chvíli s výčitkou? Daj si zámer ako prvý krok: „Chcem sa naučiť vidieť výčitku u seba.“ Zámer si nielen pomysli, ale napíš. Už len tým, že ho píšeš, tvoj mozog ho cez oči číta. Prečítaj si ho však i nahlas. Takto zámer posilňuješ v neurónovej sústave, tvoj zámer prichádza k tebe dvoma kanálmi. Ešte viac posilníš neurónové dráhy, ktoré sa v tejto chvíli v tvojom mozgu vytvárajú. Vytvorila si takto nový program, ktorý ťa upozorňuje, čo robíš. Zacingá ti, tvoje telo ti dá signál, že – toto je výčitka. Chceš ju? Už je jasné, že ju nechceš, lebo si si zámer zadefinovala, a tak hľadaj iné možnosti. Po kroku jedna – pomenovanie zámeru, nasleduje krok dva, ktorým je otázka – aké mám možnosti? Zatiaľ nevieš automaticky rozpoznať možnosti, tak si povieš – ako inak dosiahnem želaný stav, ktorý si prajem?

Za výčitkou, sťažnosťou je totiž stále pozitívny zámer, aby bol svet lepší. Vyslov si nahlas otázku – AKÉ MÁM MOŽNOSTI? Ako inak dosiahnem lepší svet, šťastnú budúcnosť, spokojný život, ako inak dosiahnem viac celistvosti a menej odporu? Ako inak? A hľadaj. Keď nájdeš aspoň päť možností – super, keď ich nájdeš desať – ešte lepšie. Potom si vyberaj, ktorá z desiatich je tá naj, najlepšia a vyskúšaj ju. Keď ju vyskúšaš a bude fajn, choď tou cestou. Keď nebude fajn, pozri sa, aké máš ďalšie možnosti. Hľadaj dovtedy, kým nájdeš takú cestu, ktorá bude pre teba autentická, úžasná a presne vyhovovať zadaniu – LEPŠÍ SVET, ale bez potreby sa trestať.  

Ako najlepšie teda ukončiť sebatrestajúce programy?

Najlepšie rituálne. Napríklad na papierik si napísať rozpoznané sebatrestajúce programy, precítiť ich, ukončiť a s vďakou ich spáliť. Ak prevezmeš v tomto rituáli zodpovednosť, viac sebatrestajúce programy nemajú na teba vplyv. Ak neprevezmeš zodpovednosť, sebatrestajúce programy budeš stále v sebe zapínať.

V tomto prípade sa program obnovuje, má totiž schopnosť sa samoobnoviť, ak mu necháš nejaký priestor. Je to ako s niektorými rastlinami – ak ich presádzaš a necháš kúsok ich koreňa v zemi, vyrastie nanovo. Taká je napríklad bylinka mäta, ale aj rýchlorastúci strom Pavlonia. Tak je to aj s programami v nás – sú veľmi životaschopné, lebo sú stáročia v tebe dobre cvičené. Uvedom si, cez koľko generácií cvičíme sebatrestanie, cvičíme výčitky... Máme ich tak úžasne v génoch zakódované, že zmena nemôže prísť zo dňa na deň alebo cez jednu generáciu. Mnoho generácií rozpoznávanie a liečenie z výčitiek potrebuje cvičiť, aby každá ďalšia generácia bola na tom s výčitkami a sebatrestajúcimi programami o niečo lepšie, ako si ty, ktorá s tým začala. Si sadičom nových stromov, ktoré nesadíš len pre seba, ale pre budúce generácie. Sadíš a ak sa pohneš čo i len o milimeter, ďalšia generácie sa pohne o kúsok ešte ľahšie a za dvanásť generácií ste zo sračiek vonku. To je na dlhú trať, ale už tvoj život sa v tomto živote výrazne zmení a v ďalšom živote tvoja duša lepšiu inkarnáciu dostane. Vždy má zmysel urobiť krôčik, krok vpred.

Ako reagovať na výčitku?

- S porozumením, overovať porozumenie. (Pozn.: kedysi sme sa na týchto stránkach venovali deviatim etikoterapeutickým zručnostiam podľa školy Advaita a tam sme ich presne pomenovali. Porozumenie je siedma zručnosť.) Ak si pochopila, o čom sme sa doteraz rozprávali, vieš, z akého dôvodu ti niekto niečo vyčíta – chce lepší svet. To chceš aj ty. V tom ste spojenci, veď chcete to isté. On nechce niečo iné, nechce, aby si ty bola iná. On chce lepší svet, čiže je to tvoj spojenec. Ak na neho budeš pozerať ako na spojenca, nebude ťa jeho výčitka zraňovať. Ak ho budeš vnímať ako útok na seba a odmietnutie, budeš sa cítiť zranená, odmietnutá, urazená.

Problém je v tom, že mnohí máme v sebe strach z odmietnutia v dôsledku sebatrestajúcich programov. Keďže výčitkou sa cítime odmietnutí, tak všetky odmietnutia, ktoré sme kedykoľvek zažili, máme na jednom mieste. Nové odmietnutie sa k nim priradí a my  v tej chvíli cítime bolesť všetkých odmietnutí. Preto ťa tak veľmi môže bolieť jedno slovo, jedno nevinné odmietnutie. V tomto prípade si potrebuješ liečiť strach z odmietnutia. Keď si uvedomíš, že ťa bolí výčitka, uvedom si aj to, že ona ti odkryla tvoje zranenia, ktoré nemáš vyliečené. Vtedy je dôvod na poďakovanie – ďakujem, že už to vidím.

Keď budem už tak dobre na tom, že sa ma výčitka nedotkne, ako rozoznám, že je to v poriadku alebo som už preskočila koňa a som bezcitná?

- Je to ľahké. Ak to máš v sebe vyliečené, ostáva ti pokoj v duši a udržíš s človekom, ktorý ti niečo vyčítal, spojenie. Si schopná ho ďalej počúvať, si schopná s ním ďalej komunikovať, si s ním. Ak si však bezcitná, máš tendenciu zo situácie odísť. Táto bezcitnosť je maskovaná ignorácia.  Ťažko je ti totiž tomu človeku sa pozrieť do očí. V tej chvíli u teba nastupuje pýcha. Máš pocit, že ty si nad vecou, ale v skutočnosti si len nad ním. Budeš mať snahu odísť s tým, že teba sa to netýka. Potom príde pyšné gesto – MŇA SA TO NETÝKA, to nie je môj problém, to je jeho problém. Vtedy tam nie je spojenie, je to blud a ilúzia. Ilúzia v tom, že to máš vyriešené, ale v skutočnosti nevidíš svoju pýchu v danej chvíli. Takto rozpoznávaš, či si v súcite alebo v bludoch. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Mayová môže prísť o dôveru, v hre je koniec vlády

Dohoda o brexite môže pochovať britskú vládu.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

To, čo sa deje v Paríži, je cesta do pekiel

Črtá sa precedens, ktorý by si Európa mala odpustiť.

DOMOV

Vytvoriť dokonalú kópiu Ficovho hlasu? Fikcia

Súdni znalci falošné nahrávky odhalia.


Už ste čítali?