Fotopríbeh seminára o živote a smrti v Thajsku II.

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 8.2.2019 o 21:19 | Karma článku: 1,66 | Prečítané:  509x

Prvú časť seminára Bránou smrti za rozpoznaním hlbokej pravdy o sebe samom etikoterapiou sme absolvovali na ostrove Koh Koode, druhú na "živšom" Koh Changu, v preklade to je Sloní ostrov. Z výška má tvar slona, slony tam aj žijú. 

V nastavenom programe sme pokračovali aj na Koh Changu napriek tomu, že ostrov ponúkal oveľa viac príležitostí na rozptýlenie ako tichý Koh Kood. 

 

Ráno aj na tomto ostrove začínalo stíšením a modlitbou, teraz už v miestnosti, no dychové cvičenia sme chodievali robiť na breh mora. Mali sme k nemu celkom blízko - stačilo prejsť cez cestu  a vstupnú halu hotela, pri cvičení sme však mali viac divákov - turistov, ktoré prichádzali na raňajky na breh mora. 

Po cvičení raňajky alebo plávanie v mori? Každému podľa chuti, pretože oba priestory boli prepojené a pokojne ste mohli raňajkovať pri stoloch aj v mokrých plavkách, čo však nebolo ráno veľkou výhrou. Znovu sme v mori vytvárali spontánne "debatné" kruhy, znovu bolo veľa smiechu, zdieľaní aj hier vo vode. Keďže  raňajšie kúpanie bolo dobrovoľné - rovnako ako všetok program - do vody sme nechodievali všetci naraz. Najväčší kruh, aký sme tu utvorili, mal šestnásť bytostí. Vtedy muži v kruhu navrhli, aby sme si my ženy s dôverou ľahli si na vodu tak, že sme sa navzájom celý kruh držali za ramená. Potom s nami kruh rozkrútili. Za mňa úžasný pocit: voda špliechala, slnko hladkalo, svet sa so mnou príjemne točil a najkrajšia bola tá dôvera a v uvoľnení odovzdanie sa. Takéto radostné chvíle nastávali spontánne vďaka tomu, že sme si v skupine boli veľmi blízki cez spoločné žitie, vlastné príbehy a odkrývanie svojich tieňov, liečenie vlastných bolestí, emócií a strachov. 

Na Koh Changu sme si užili aj nákupnú horúčku. Odrazu sa k nám prihováralo množstvo tovaru, a tak sme sa zaodeli i vyzdobili. Najviac "leteli" šaty, nohavice - "nasrávačky", tričká, blúzky, kde-tu veľké tenké šále, sukne.  Potom magnetky, prívesky a... perly.  Myslím, že všetky ženy sa nimi vyzdobili. Keďže sa hovorí, že žena by si sama nemala perly kupovať, kupovali sme si ich navzájom. Niektorí v obchodíkoch, niektorí od predavačov na pláži. Perly biele, ružové, modré i tmavé v hre všetkých odtieňov. 

Napriek tomu, že na rušnejšom ostrove bolo množstvo príležitostí na rozptýlenie, v programe semináru sme pokračovali v zabehanom rytme. Už na ostrove Koh Kood sme po celý čas cvičili bdelosť v tom, že jeden deň pre nás znamenal jeden život. Ráno sme sa do života zrodili, počas dňa si udržiavali bdelosť i sily tak, aby sme večer v pohode a bez straty energie mohli uzavrieť jeden deň = jeden život ...aby sme odchádzali do spánku - do smrti uvoľnení s odpustením všetkým, ktorým sme počas dňa/života nevedome či nevedome ublížili a s vetičkou, ktorú rád používal náš etikoterapeut Vladko Červenák - bolo mi cťou žiť tento život. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fotografie boli detailné. Novinári hovoria o tom, ako ich sledovali

Možno skúšali odsledovať, kto by bol najľahšia obeť, hovorí Zuzana Petková.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Uvedomuje si štát, aká bola hlboká Kočnerova nora?

Nevieme, či sledovanie novinárov bol ojedinelý prípad.


Už ste čítali?