Po jeho ÁNO som mu aj ja povedala áno a pripravila z neho obedík.
Od prvej chvíle mi veľmi pripomínal čerstvý ovčí syr. Najmä keď som ho ešte na lúke prevrátila. Vyzeral ako syr práve vybratý zo ošatky, v ktorej stekal. Rovnaký pocit som mala aj pri jeho krajaní - mäkučký, bielučký, krehučký. Osolený skončil v trojobale, na panvici, na tanieri a potom v mojom brušku. Chutil famózne. A hoci som ho nikomu neponúkala, za jehou vôňou prišla aj vnučka a obe sme skonštatovali, že je to lahôdka v pusinke.
O niekoľko dní som sa na lúky po vatovce ešte vrátila, no na kopcoch už bol sneh, na lúkach sa preháňal severák... voda v potoku už mala nádych mrazu, ale dala som ju naboso aj s prechádzkou k vatovcom. Im však zima nešla k duhu a nerástli. Ostali v tráve malilinké. No našla som bedle jedlé, a tak predsa len obed bol famózny.
