reklama

Brušný mozog a naše zdravie

V jednom z rozhovorov s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom sme sa zamerali na hojnosť, múdrosť a zdravie. K zdraviu sa chcem znovu vrátiť, pretože sa nás všetkých bytostne dotýka a riešime ho veľmi často.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Vladko hneď zareagoval slovami: „Ak chceš zdravie, uvedom si, že žiješ v symbióze, teda v spojení s ostatnými formami života, si teda symbiotická bytosť. Naše telo je mikrokozmos a my sme preň celý jeho vesmír. O fraktál vyššie sme my mikrobióm tejto planéty. Môžeme prispievať ako probiotiká k prosperite života na Zemi, alebo ako jej patogény prispievať k rozkladu a recyklácii základných živlov, zeme, vody, ohňa a vzduchu. Platí kauzalita – čím viac sa staráš o svoje brušné šťastie, tým šťastnejšia budeš. Lenže je potrebné uvedomiť si, že nejde o to dobre papkať, čo ti chutí, ale jesť takú poživeň, ktorá prospieva tvojim probiotickým baktériám, teda celému systému mikrobiálnych organizmov, ktoré podporujú tvoj imunitný systém, teda tvoju vitálnu energiu. Starostlivosť o mikrobióm znamená, že ješ takú potravu, ktorá ho podporuje a jedlo, ktoré ho eliminuje pokladáš za jed, otravu a nie jedlo a potravu. Cez starostlivosť oň si zabezpečíš zdravie, fungujúci imunitný systém, dostatok serotonínu, hormónu šťastia, ktorý sa tvorí v prevažnej miere práve v tráviacom trakte. Treba si uvedomiť, že celá sústava tráviaceho traktu je oveľa viac náš dôležitý imunitný orgán, než tráviaci priestor. Fekálne baktérie, ktoré kolonizovali tento priestor a ktoré sme z väčšej časti zdedili po predkoch, tvoria základ naše psychiky, osobnosti, emócií, ktoré sme schopní zažívať. Ich význam súčasná veda len začína objavovať a uvedomovať si ho. V ajurvéde, tradičnej indickej medicíne, alebo v tradičnej čínskej medicíne sú tieto súvislosti známe.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počkaj chvíľu, mám ešte otázku k mikrobiómu z inej strany, z vyššieho fraktálu: my sme mikrobiómom našej planéty?

-Presne tak. My sme mikrobióm tejto planéty. Momentálne naša planéta trpí ťažkou chorobou. Diagnóza sa nazýva civilizácia. Civilizácia je slepá, hluchá, my sme patogény a úlohou patogénov v každom systéme je recyklácia. Sme recyklátori. Vďaka patogénom sa všetko recykluje, čo je prirodzené. Jediné, čo nemá patogén, je to, čo vymyslí človek. Patogén-človek vymyslel plast, a zrazu je problém, lebo plast nemá patogén. Teraz sa snažíme vymyslieť patogén na plasty, a to bude len tanec! Vymyslíme umelý patogén, ktorý bude rozkladať plast, ale zatiaľ sme nedomysleli, čo sa stane, keď mu plasty dôjdu. Kým bude mať plasty, bude makať, ale čo bude potom? To je taká istá krátkozrakosť, ako keď sme pred niekoľkými rokmi nahradili sklenené fľaše plastovými. Vtedy nikto neriešil, čo bude s nimi o tridsať rokov, napríklad v Tichom oceáne, kde je už väčší plastový ostrov ako tri štáty dokopy - Francúzsko, Španielsko, Portugalsko. Vtedy na to nikto nemyslel, teraz už vieme, že plasty sú problémom. Oceán ich len otáča, nepotopia sa... a za mesiac zješ jednu platobnú kartu plastov...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Poďme však k patogénu. Všetko so všetkým súvisí. My sme mikrobióm tejto planéty a planéta sa o nás stará. Dáva nám všetko na to, aby sme prosperovali, aby sme boli šťastní a zmysluplne užitoční pre ňu. Keďže sme v celom systéme stratení, toto nevidíme. Nevidíme najmä to, že sa nestaráme o svoj vlastný mikrobióm. Naopak. Robíme všetko preto, aby sme ho potlačili, zničili, zamedzili mu fungovať.

Ako a kedy si môžem uvedomiť, že ničím svoj mikrobióm?

-Pri jedení vždy vtedy, keď sa riadiš tým, na čo máš chuť alebo čo sebecky len pre seba chceš. Teda pre toho, koho považuješ za seba. Tvoja hlava určuje podľa tvojich priorít, tvojich hodnôt, na čo máš chuť, čo by si si dala. Ak je tvojou hodnotou napríklad to, že sa ženieš za múdrosťou, nemáš čas jesť, lebo musíš šprtať knihy. Alebo sa ženieš za peniazmi, tak nemáš čas, lebo musíš dvadsaťštyri hodín pracovať. Za týchto okolností bude pre teba prijateľné stravovanie, ktoré bude rýchle, lacné a trvanlivé. To znamená, že raz za mesiac vybehneš do obchodu, nakúpiš na celý mesiac potraviny, máš ich doma v chladničke alebo v konzervách a postupne ich otváraš medzi študovaním, rátaním... To je najlepší spôsob, ako si odpáliť mikrobióm.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Probiotiká potrebujú dve základné veci: stále prostredie a svetlo. Svetlo je energia, ktorá stúpa v nás nahor, keď ju neblokujeme odporom. Pod odporom, prosím, rozumej strachy, zahanbenie, ľútosť, smútok, klamstvá a negatívne emócie. Tak ak neblokuješ, prichádza svetlo, energia, ktorá vytvára teplo. To je tráviaci oheň. Ten môžeš podporovať aj zvonka koreninami, čili paprikou, zázvorom, škoricou, klinčekmi, koriandrom... Všetko sú to koreniny, ktoré podporujú vnútorný oheň, tráviaci oheň, peristaltiku čriev, správny, harmonický pohyb čriev, a teda správne vstrebávanie látok, asimiláciu i disimiláciu. Toto môže prebiehať len vtedy, keď máme energetickú sústavu správne naladenú, čiže plameň na sporáku je správne nastavený. To je prvá podmienka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhá – mikrobióm potrebuje vhodné prostredie. Mikrobióm, to sú v podstate baktérie, a každý z nás ich má jedinečné. Z veľkej časti mikrobióm dedíme, ale aj to, ako prepíname DNA receptory, akým spôsobom uvažujeme, ako sa posúvame z odporu do spojenia alebo zo spojenia do odporu, tak sa automaticky reaguje náš mikrobióm a mení svoje zloženie. Buď sa posúva smerom k probiotickým baktériám, teda pro bios = život podporujúcim, alebo naopak, smerom k patogénom. K takým vírusom, baktériám, hubám, ktorých úlohou je cez uvoľňovanie tepla rozkladať štruktúry, tkanivá a recyklovať do pôvodných foriem.

Existujú dva základné prúdy, dve duálne energie: buď niečo prechádza kompresiou, alebo expanziou. Buď sa spevňuje, alebo uvoľňuje. Znovu to vyplýva z dvoch polarít – mužskej a ženskej. Teda vieme, že patogény nie sú nepriatelia, nie je to niečo, s čím máme bojovať a zničiť to, čo si však často myslíme, keď sme v odpore, že máme vyničiť, dezinfikovať to, čo podľa nás nemá na svete existovať. Boj s patogénmi je blud. Patogény existujú stále, je ich omnoho miliárd viac ako nás. Sú úplne všade prítomné, kde sú vhodné podmienky pre ich existenciu. Veľmi často však v našom tele aj hybernujú. Dokážu tak hybernovať, že sú nerozpoznateľné. To máš ako s vínnymi muškami. Nikto nevie, kde sú, prinesieš víno a máš ich. Kde sa zoberú? Čakajú v hybernovanej podobe na vhodné podmienky, kým sa začne kvasný proces, a sú tam, namnožia sa.

Tak je to aj s patogénmi?

-Presne, a tak si vyhoď z hlavy, že môžeš vyhrať nejaký boj s vírusmi, baktériami, patogénmi akéhokoľvek druhu. Či je to ebola, či je to HIV, či je to enterokokus galinárium, baktéria, ktorá je v pozadí všetkých autoimúnnych ochorení, ako sú Cronová choroba, celiakia, cukrovka... čiže fyzická príčina týchto chorôb je enterokokus galenárium. Predpokladáš, že ak vyničíme túto baktériu, človek bude vyliečený? Nebude. Chyba lávky, lebo na prostredí sa nič nezmení a je len otázkou času, kedy sa znovu objaví.

Mikrobióm je priamo podpora imunitného systému. Už som hovoril v jednom rozhovore,, že imunitný systém je omnoho zložitejší, ako si my predstavujeme, a preto mu ajurvéda hovorí vitálna životná energia. Vitálnu energiu podporuje práve makrobiotika, teda tie probiotické kultúry, ktoré tým, ako žijú, a produkujú látky, podporujú to, aby naše telo produkovalo základný hormón šťastia – serotonín.

Deväťdesiatpäť percent serotonínu sa tvorí v čreve, v tráviacom trakte. Veľmi podstatné pre naše zdravie je nielen tenké črevo, kde sa serotonín tvorí, ale aj hrubé črevo až po konečník, kde máme fekálne baktérie. Ich zloženie je nesmierne dôležité pre to, či imunitu máš vitálnu – pro vite, alebo je zdrojom infekcie. To, že dostaneš napríklad zápal močových ciest cez anus, znamená, že v anuse sa nachádzajú patogény a nemáš v poriadku fekálne baktérie. Za normálnych okolností v ňom patogén nemá čo robiť napriek tomu, že je v hrubom čreve už spracovaný odpad, ktorý odchádza. Aj keď je to odpad, to neznamená, že v ňom majú byť patogény. Zvyšky nestrávenej potravy u zdravého človeka nemajú zapáchať hnilobou. Kedysi aj Hipokrates pričuchával k stolici, ale aj ku všetkému, čo odchádzalo z tela. Cez vôňu, cez nos totiž cítiš, aký proces v tele prebieha. Či je to prirodzené kvasenie, fermentácia, alebo hniloba. Potom vieš, či je človek zdravý, alebo chorý.

Čím si teda spôsobujem, že môj mikrobióm je potlačený a vytváram tak vhodné podmienky pre patogény, ktoré sú všade?

-Uvažuj: prečo sa niekto infikuje a niekto nie? Prečo niekto má herpes a niekto nemá, hoci sa pobozkáme? Prečo niekto zažije trochu stresu a je vyhádzaný herpesom? ... preto, lebo záleží na priestore, z akého myslíš, hovoríš, konáš. Záleží na tom, aký priestor vytváraš. Či vytváraš probiotický, pre život vhodný priestor alebo promortický, pre smrť vhodný priestor. Ak máš nízky životný plameň, nízky a malý tráviaci oheň, blokovaný odporom voči životu (nedôverou, strachmi, vinou...), máš málo svetla, málo tepla.

Prosím, ešte raz a možno inak - prečo potrebujeme mikrobióm?

-... lebo vylučuje látky potrebné pre kvasinkový proces. Kvasinkový proces je priamo stimulátorom pre tvorbu nášho serotonínu, ktorý sa tvorí v čreve. Čo je serotonín? Hormón šťastia, ktorý nesie informáciu po neurónových dráhach. V našom tráviacom trakte je asi päťsto miliónov neurónových zakončení – je to brušný mozog. Naše črevá presne vedia, aký obsah majú v sebe, aký druh potravy sa v nich nachádza, koľko tepla, koľko vody potrebujú, aký pohyb, aby si práve teraz, čo v nich máš, optimálnym spôsobom strávila. Tvoje črevo to vie na základe na základe toho, že sú v ňom receptory a neurótransfiter potrebuješ na to, aby tieto informácie poslal do centrálnej riadiacej jednotky, do hlavy. Hlava následne reaguje podľa toho, aké informácie dostáva z brucha, z čriev. Poznáš určite – láska ide cez žalúdok. Teda tvoje myšlienky, to, o čom sa vedome i nevedome rozhoduješ, je priamo závislé od toho, či dostáva tvoja riadiaca veža správne informácie alebo ich nedostáva.

Ak ich nedostáva, a teda nemáš nosič tých informácií, potom si začne vymýšľať, čo asi by som... Najmä nastupuje obrovský strach zo zlyhania. Čo keď zlyhám? Bojí sa, že nemá spojenie. Keď hovorím o priestore spojenia, to je spojenie medzi hlavou a bruchom. A medzi nimi je ešte dôležité srdce ako medzistanica.

Teda keď chcem byť v spojení, musím mať prepojené brucho s hlavou?

-Áno, brucho s hlavou spolupracujú ako jeden celok. Vzájomne sa podporujú tak isto, ako ľavá hemisféra s pravou, ako vnútorný muž s vnútornou ženou. Sú v symbióze. Nebojujú spolu. Ak bojujú medzi sebou, je vojna a jej výsledkom sú vždy mŕtvoly a obete, utrpenie a bolesť. Ak chceš v hlave vytvoriť symbiózu, musíš ju najprv vytvoriť v bruchu. Hlava je tvoja a v bruchu máš mikrobióm, ktorý nie si ty.

Stačilo by, keby sme prijali tézu, že mikrobióm nie je niečo cudzie v nás, ale to sme tiež my. Naozaj – ak sa takto pozrieš na veci, všetko sa môže otočiť. Potom musíš priotizovať, že prvé, na čom mi v tele má záležať, je to, ako sa mám v mojom mikrobióme. Potom by bol už len krôčik k tomu, aby som sám za seba nepokladal len to, čo mám v sebe, ale aj to, čo podporuje to, čo mám v sebe. To znamená aj vzduch, ktorý dýcham, lebo aj on sa stáva mnou, vodu, ktorú pijem – na začiatku je to nejaká cudzia voda, vypijem ju a už som to ja, čiže to všetko, čoho som súčasťou, som ja. Potom je veľmi jednoduché začať rozvíjať cnosť – úcta k životu ako takému, lebo ak máš sebaúctu, tak musíš mať úctu aj k tomu, čo dýchaš, čo piješ, s kým komunikuješ, s kým spíš, s kým súložíš, s kým máš deti... to všetko si ty.

Prečo to po celé veky nechápeme? Prečo nám trvá dlho, kým si to celé v hlave uložíme?

-... lebo stále máme prioritu len seba, seba, seba, takže nemôžeme ani rozpoznať, že to ja je omnoho širšie, než si myslím. Ak som ja len hlava, tak ignorujem to, čo sa deje v mojich črevách. Čiže ak to otočíme tak, že mikrobióm podporuje serotonín, vďaka serotonínu vie potom hlava, čo sa deje v bruchu, a môže primerane reagovať... Ak túto úctu máš, tak chuť vie, čo potrebuje tvoj mikrobiom. Ak toto spojenie nemáš, budeš mať chuť na úplne niečo iné, než potrebuje tvoj mikrobióm. Chuť tam bude stále, len nebude v integrite s tým, čo potrebuje tvoj mikrobióm. A keď nebudeš mať v poriadku mikrobióm, nebudeš mať serotonín a cyklus sa „nádherne“ cyklí.

Serotonín je základný hormón šťastia, následne je základnou stavebnou jednotkou melatonínu. Melatonín je spánkový hormón. Takže ak nemáš dosť serotonínu, nebudeš mať dosť melatonínu, potom nebudeš dobre spať. Kto dobre nespí, je podráždený, nervózny, vystresovaný, otrávený – doslova – unavený a vyčerpaný. Prečo? Na to, aby si dobre spala, potrebuješ práve hormón melatonín. Ak nespíš dobre, nemáš ako vytvoriť dopamín, to je dôležitý hormón, ktorý sa tvorí v noci, v spánku a v úplnej tme. V noci v tme a spánku totiž potrebujeme vyrovnať to, že cez deň sme vo svetle. Svetlo a tma patria k sebe znovu ako symbióza. Spánok je rovnako dôležitá časť života ako ten čas, ktorý si bdelá. Rovnako. Ani o chlp menej, ani o chlp viac. Keď si toto všetko uvedomíš, môžeme znovu povedať – rastieme spolu. 

DagmaRA Sarita Poliaková

DagmaRA Sarita Poliaková

Bloger 
  • Počet článkov:  312
  •  | 
  • Páči sa:  25x

Slnečné znamenie Strelec mi zasvietilo pri narodení do šťastného a tvorivého života, o ktorom môžem už teraz v jeho poslednej tretine povedať, že bol a stále aj rýchly, aj plný zaujímavých situácií aj výziev, aj plný príležitostí či možností... Dokážem chvíľu aj zastať, aj leňošiť, aj pyžamové dni si už dopriať, rovnako milujem samotu, ako aj priateľov, milujem nádherné kruhy, ktoré vytvárame na seminároch etikoterapie i na meditačných stretnutiach či na stretnutiach so ženami v ČAROkruhoch. Vyštudovala som pedagogiku, pritiahla ma novinárčina, na dôchodku etikoterapia a astrológia. U mňa sa tieto dve "dámy" spojili a objavujú sa aj v kratších či dlhších zamysleniach. Milujem písanie, keď príde inšpirácia. Vtedy mám pocit, že slová prichádzajú samé a samé sa aj ukladajú do viet. Tak sa uložili aj do knihy o mojej dcére, ktorá končila život na detskej onkológii, a tak sa v knihe S TEBOU, MIRKA objavili aj ďalšie deti, ktoré som počas polročného pobytu na tomto oddelení spoznala. Neskôr, keď ma život na chvíľu zastavil cez chorobu, vznikla z rozhovoroch, ktoré vznikali pre noviny, kniha S VAMI, KRÁSNE BYTOSTI. Bolo mi cťou poznať toľko nádherných ľudí. Niekoľko kníh je stále v "šuflíku", niekoľko nápadov v hlave, keď dozrie čas, uzrú svetlo sveta. Milujem totiž písanie. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu