Prežiť svoje peklo a mať stále na výber

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 29.3.2020 o 19:24 | Karma článku: 2,87 | Prečítané:  481x

Knihu Edith Evy Egerovej Máme na výber som si niekoľko týždňov odkladala. Myslela som, že nemám na ňu čas, že potrebujem iné veci riešiť, nie čítať... a v neposlednom rade sa mi mnohé knihy, ak neboli odborné, videli veľmi plytké.

Ospravedlňujem sa ich autorom, no po dcérinej smrti a po období strávenom na detskej onkológii  to tak bolo. V týchto dňoch som však v priebehu niekoľkých hodín Egerovej knihu doslova zhltla, pritom ma na ňu naviedla iná kniha. Viktor Frankl: ... a napriek všetkému hovoriť životu áno. Obe knihy sú životopisné a hlavným priestorom ich deja je koncentračný tábor počas druhej svetovej vojny. 

Z jednej strany ťažké čítanie, z druhej silne uvoľňujúce, oslobodzujúce, inšpiratívne...  pre mňa Egerovej kniha aj veľmi osobná práve jej postojom, ako sa pomaly, veľmi pomaly vyrovnávala nielen s hrôzami z tábora, ale najmä so smrťou svojich rodičov... ako dokázala vo chvíli, keď sa zlo dialo, mladučká súcitiť s vrahmi svojich blízkych... ako dokázala odpustiť mnohým, no odpustenie sebe samej, že z jej pohľadu zlyhala, bolo najťažšie. 

Jej strachy z vojnového obdobia som objavila aj ja v sebe v mierovom čase, ale v čase, ktorý som sama pre seba nazývala - prežiť svoje peklo na onkológii, kde zomierali deti. Hoci som svoje peklo prežila, kniha otvorila ešte veľmi hlboké a nedoliečené rany práve z tohto obdobia. 

Pritom bolo zaujímavé,  keď som knihu začala čítať, uvedomovala som si, že ju čítam v čase, keď sa ľudstvo znovu intenzívne dotýka smrti a autorkine slová o  obetiach mi pripadali ako vyšité na tento koronovírusový čas:

"Naozajstnú obeť zo seba môžeme urobiť len my sami.. Stávame sa obeťami nie preto, čo sa nám prihodilo, ale až vtedy, keď si úlohu obete sami vyberieme. Začneme sa ako obeť správať..." 

Veľkú časť knihy som preplakala. Bol to plač nielen nad osudom hlavnej postavy, bol to plač, ktorý sa dotkol hlbokých spomienok zatlačených do tieňa.  Odkaz knihy, že vždy máme na výber, je aj pre mňa dôležitý - vždy máme na výber.

Máme na výber, či sa oddáme strachu, bezmocnosti a ľútosti, alebo si nájdeme "šťavnaté steblo trávy" na prežitie a povieme životu ÁNO. "Veď to poznáš, je to len strach, nebojuj proti nemu... je to jediný spôsob, ako sa konečne uzdraviť.  Človek má tendenciu to, čo ho bolí a čoho sa bojí, najprv odmietať...."

Až keď situáciu prijmeme, môžeme sa naozaj liečiť, vyliečiť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fica môže za rehabilitácie v kaštieli dostihnúť vysoká pokuta

Podnet parlamentnému výboru môžu dať občania či poslanci.

Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Čaputová neprišla ako učiteľka rozdávať známky

Prezidentka chápe, že demokracia nie je tyrania väčšiny.

Čo znamená otváranie hraníc? (otázky a odpovede)

Navrátilci, ktorí prišli na Slovensko skôr ako dnes ráno, majú smolu.


Už ste čítali?