Sedem matriošiek ako archetypálny obraz duše

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 5.10.2020 o 6:40 | Karma článku: 2,45 | Prečítané:  514x

Sme energetické bytosti a každý energeticky objekt má auru, thorus, bioinformačné pole, thoroidálne pole, ktoré nesie v sebe informácie. Aura je merateľná, napríklad sa dá zosnímať Kirilianovou metódou. 

Niektorí ľudia ju  dokonca aj vidia. Často sa nám zdá, že všetko, čo o sebe vieme, pochádza z našej hlavy a mysle. Zdá sa nám, že keď by sme nemohli použiť rozum, že neexistujeme. Čo sa však s znefunkčením mozgu nestráca, je vedomie. Vedomie je nemenné a ostáva večné. Ním sme. Vedomie vytvára nástroje, cez ktoré komunikuje samé so sebou a so svetom. I o tomto sa zhováram s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom. Nech sa páči: 

Budeme sa teda rozprávať práve o bioinformačnom poli človeka. V úvode sme čo-to načrtli, budeme pokračovať, len nám, prosím, vysvetli, prečo si si vzal matriošky ako názornú pomôcku na túto tému.

- Jednoduchá odpoveď: na matrioškách viem vysvetliť veľmi názorne  všetky vrstvy, telá človeka. Matriošky pôvodne pochádzajú z Japonska, kde mali podobu usmievajúceho sa Buddhu a bolo ich sedem. Odkiaľ sa dostali do Ruska. Ruské matriošky môžu byť v jednej tri, päť alebo až dvanásť. My budeme pracovať so siedmimi. Podstata je však tá, že sú to bábiky, ktoré vieme poskladať do seba, a to už je archetypálny obraz duše, obraz našich vrstiev. Najmenšia matrioška predstavuje naše fyzické telo a každá ďalšia bábika v systéme matriošiek nás trochu presahuje – obaľuje fyzické telo. V starom Egypte ukladali telo faraónov do  siedmich sarkofágov.

 Vedomie sa ocitne v tele, keď sa bytosť do matkinho tela vtelí, podľa rezonančného zákona podobné priťahuje podobné, podobná frekvencia priťahuje podobnú. Na základe zhody sa vtelí oddelená duša, individuálne vedomie do tela, hrubej hmoty, aby rozpoznala vedomie, ktorým je a uvedomila si, že nie je len priestor samej v sebe, ale je všetok priestor.  

Najmenšia matrioška teda symbolizuje naše fyzické telo. V ňom sa prejavujú všetky vrstvy našej bytosti, aj tie neviditeľné. Do fyzickej podoby sa premietajú, v nej sa manifestujú. Najmä cez piate energetické centrum pod kľúčnymi kosťami, cez ktoré vyjadrujeme všetko, čo sme.  Jednotlivé vrstvy popíšem, v literatúre ich však nájdete aj ako duchovné telá, ja hovorím skôr o úrovniach alebo vrstvách.

Fyzické telo vidíme, vieme sa ho dotknúť, pohladkať, ale druhú úroveň, ktorú predstavuje pránické telo, už nevidíme. Ako o ňom vieme? 

Pránické telo je naozaj našim očiam neviditeľné, ale vnímaš ho cez svoje túžby.  Symbolizuje totiž vrstvu, v ktorej sú zapísané všetky naše túžby a potreby. Sú hnacou silou, ktorá nás inšpiruje, aby sme tvorili, aby sme dosahovali ciele, aby sme naplnili svoje zámery, teda to, čo chceme, aby sa stalo realitou v našom živote. Zvyčajne ide o niečo, čo nemáme. V konečnom dôsledku je to však vnútorná existenčná prázdnota, ktorú sme zažili – strachy, smútky, ktoré túžia po naplnení, po dorastení do celistvosti, do blaženosti, do šťastia. V pránickom tele sa nám premietajú všetky naše nenaplnené túžby, ale aj naplniteľné potreby.

Aký je rozdiel medzi túžbami a potrebami?

- Veľký rozdiel. Túžba je túžbou a ostane naveky túžbou. Vesmír ju nepodporuje, lebo koncentráciou na to, že túžim, tak sa aj súžim. Chýba pohyb, nenastáva zmena, len rastie túžba. Je stále väčšia a väčšia,  bolestivejšia a bolestivejšia.

Keď sa túžba zmení na potrebu, prichádza akcia a konáš v prospech toho, aby sa túžba naplnila a stala realitou. V tom momente hovoríme o potrebe. Napĺňaš svoju potrebu. Vesmír naplnenie potrieb podporuje. Naplní každú potrebu, túžbu však žiadnu. Pri potrebách konáme v zmysle, aby bol cieľ dosiahnutý, pri túžbach len zväčšujeme svoju bezmocnosť, túžba sa tiež zväčšuje, ale nič sa nehýbe. Ak rastie tvoje sebavedomie,  sebadôvera,  rozpúšťaš ego a si schopná rozlišovať medzi túžbami a potrebami. Čím menej túžob máš,  tým je viac potrieb, ktoré vieš naplniť. Rastie totiž schopnosť napĺňať svoje potreby. Niekedy sa ti darí napĺňať ich, niekedy zlyhávaš. Keď zlyhávaš a si v zúženom vedomí, prichádza pocit viny za zlyhanie.

O pocite viny sme hovorili v súvislosti s druhým energetickým centrom a spájali sme si ho aj s prvým, pretože za pocitom viny je strach. V tomto prípade strach zo zlyhania. Všetko toto súvisí s treťou úrovňou, teda na názornej pomôcke s treťou matrioškou?

Áno. S treťou úrovňou - matrioškou spájame mentálnu oblasť, v ktorej nachádzame práve pocity viny. Ak máš energiu blokovanú, ak si v stave pýchy, odpojená, vtedy cítiš vinu. Vždy, keď cítiš  vinu, si na mentálnej úrovni, kde prežívaš seba samú. Pocit viny znamená, že máš energiu blokovanú. Pocit viny znamená, že sa objavil strach zo zlyhania a on ťa upozorňuje, že si iba v ľavej hemisfére. Rozmýšľaš lineárne a uvedomuješ si, že si niekedy niekde minulosti zlyhala. Vyvodzuješ prítomnosť, ale aj budúcnosť, že zlyháš aj v budúcnosti. Myslíš si, že sa tak stane. To znamená, že nie si ukotvená pravou hemisférou, ktorá vidí nekonečné možnosti. Vidí aj to, že si už iná, ako si bola v minulosti, že si zmúdrela cez skúsenosť a že niet dôvodu opakovať starú chybu, ale že môžeš ísť inou cestou – autenticky dôjsť k inému cieľu, k inému záveru. Ak sa vnútorne spojíš, prepojíš hemisféry, si napojená na zdroj a v tej chvíli vieš, že môžeš konať inak a poučiť sa z minulej skúsenosti a konať autenticky novým spôsobom.

Ak k spojeniu nedôjde a ostaneš odpojená, ostaneš v nesprávnom priestore, ktorému môžeme dať nálepku - nie je to možné, a tak sa budeš  stále strachovať a pociťovať vinu, že zlyhávaš. Tento pocit viny bude v tebe rásť. Budeš ho cítiť najmä v druhom energetickom centre, v sakrálnom centre, ako silný pocit viny. Ten sa potom manifestuje cez fyzickú úroveň do pečene. Pečeň je zaťažená a zaťažená je jej schopnosť detoxikovať organizmus.

Pocit viny môžeme liečiť prijatím situácií, odpustením si a ukončením. Je to trojkroková metóda, to znamená tri zručnosti. Prvou je prijatie. Predtým by malo byť samozrejme uvoľnenie, a teda v uvoľnenom stave prijatie, potom druhou zručnosťou trojkrokovej metódy je odpustenie a treťou ukončiť tento zlozvyk. Napríklad tak, že preberáš zodpovednosť za to, čo konáš a môžeš si odpustiť. Ak preberieš zodpovednosť, dokážeš si ľahko a plynule odpustiť a výsledkom bude ukončenie, príde k porozumeniu. Plodom porozumenia bude spojenie a plodom spojenia bude radosť, takže veľmi rýchlo zažívaš namiesto pocitu viny vnútornú radosť. 

Wau, to je veľký kvantový skok v mojom vnútri!

- Presne, veľmi veľký, lebo v tej chvíli sa prenášaš až do tela blaženosti, kde zažívaš radosť, šťastie, naplnenie. Prudko sa rozširuje tvoje sebavedomie a v tej chvíli si vedomá a konáš správnym spôsobom. V sakrálnom energetickom centre cítiš radosť, šťastie, uvoľnenie. Aj brucho máš uvoľnené a také od teba vyžaduje aj lekár, keď ťa vyšetruje. Prehmatáva, aké máš bruško, či v ňom máš niečo zatvrdnuté či ľahko prehmatateľné a napíše do správy – mäkké, uvoľnené. Ak je mäkké, uvoľnené, to znamená, že máš v ňom radosť, smiech, si v poriadku. Aj medicína to konštatuje. Ak však máš napravo veľmi tvrdú pečeň, lekár zvýši pozornosť, lebo tam máš napätie. Klasickú medicínu tak dávame momentálne do súvislosti s etikoterapeutickými pohľadmi, čo školská medicína neberie do úvahy, ale poznanie o napätí a uvoľnení aj ona má. Prehmatné brucho je zdravé, neprehmatné choré.

To znamená, že cítim bolesť. Je to stále v tej istej energetickej úrovni?

- Nie. Prechádzame už na éterické telo, do štvrtej úrovne,  symbolicky je to štvrtá matrioška. A bolesť? Práve v tejto úrovni, pokiaľ si v nesprávnom priestore, teda v pýche a odpojení, nemáš prepojené hemisféry, toto telo je vtedy spojené s bolesťou. Prečo? ... lebo éterické telo je úroveň, kde je celý náš energetický systém neviditeľný našim ľudským okom. Čínska medicína ho však pozná ako systém čakier a meridiánov, v ajurvédskej literatúre ho nájdete ako čakry a nádi.  Obidva systémy hovoria o 72-tisícov meridiánov alebo nádi. Na počte sa zhodujú, len ide o iný názov, ale je to sieť energetických dráh, ktoré vytvárajú sieť fyzického tela na fyzickej úrovni – teda ide o prvé telo, fyzické.

Ak sú meridiány a energetické centrá blokované tvojím odporom, hnevom, agresivitou, ľútosťou, trápením sa, teda všetkými zdravie poškodzujúcimi emóciami, návykmi alebo zlozvykmi, v tom prípade je na fyzickej úrovni bolesť. Preto éterické telo spájame s bolesťou. Akákoľvek bolesť má príčinu na éterickej úrovni.

Ak máš energetické centrá a meridiány spojené, ak si uvoľnená a nevytváraš odpor, v tom prípade bolesť sa stráca a cítiš sa zdravá. Ak sa cítiš zdravá, zdravá si. To znamená, že meridiány a energetické centrá sú otvorené a v poriadku. Systém je naladený. Ak máš odpor voči životu, ktorý premietaš voči komukoľvek alebo čomukoľvek, odpoveďou bude blok na meridiánoch a odpoveďou na blok bude bolesť. Či už mentálna, alebo fyzická. Príčinou akéhokoľvek bloku je vždy len a len odpor, ktorý sama vytváraš. Si v odpore, a tak si odporná. Stačí sa pozrieť do zrkadla, keď sa hneváš alebo keď si smutná.

Áno, viem vnímať vo svojich očiach pri pohľade do zrkadla najmä smútok, ale aj odpor. Viem, že som teda „odporná“, len mi, prosím, ešte ukáž tú cestu kauzality. 

-Nech sa páči:  pokiaľ sa cez prvé tri úrovne dokážeš napojiť na zdroj, prepojiť hemisféry a byť si vedomá toho, čo žiješ, tak v druhom tele, v druhej úrovni cítiš potreby, ktoré napĺňaš, v tretej úrovni cítiš mentálne zdravie aj fyzické zdravie. To ti umožňuje ľahko sa učiť a učiť sa tak, ako to učil Ján Ámos Komenský – učiť sa hrou a radosťou. A tu sme pri kauzálnom tele, v piatej úrovni, v ktorej chápeme kauzalitu – reťazec príčin a následkov a chápeme, že život ide neustále v reťazci príčin a následkov. Potom chápeš, že život sa nedeje v náhodách, lebo všetko má nejakú príčinu a každá príčina má nejaký dôsledok.

Ak teda rozpoznávam príčinu a následok, môžem si urobiť  základný poriadok v sebe a môže prevziať zodpovednosť sama za seba?

- Jasné. Potom si aktívnym činiteľom, ktorý cez vôľu aktívne modeluje svoj život. Inak povedané – si umelcom i umeleckým dielom. Vo vnútri je duša, ktorá ťa kreuje a telo je umeleckým dielom. To sa deje len vtedy, keď duša a telo sa spoja, keď spolupracujú, keď neťahá každé na iný koniec.

Stratený je človek, ktorý verí na dobrý a zlý osud, na to, že veci sa mu dejú mimo neho. Nemá základné pochopenie, že si vytvára život sám. To je nevedomá etikoterapia, ideme cestou rozpoznávania, ale nevedome. Až na ťažkých dôsledkoch, ranách, krížoch rozpoznávame, čo sme si spôsobili. Tak sa tiež učíme, ale je to veľmi ťažký a boľavý spôsob učenia. Ľahkým sa stane vtedy, keď v kauzálnom tele rozpoznáme príčiny a následky. Na drobných veciach. O pokročilých jogínoch, ale aj iných ľuďoch, ktorí aktívne spoznávajú sami seba, sa hovorí, že sa im karma, dôsledok ich činov, prejavuje okamžite. Tým, že pracujú na seba a odkrývajú vrstvy svojich jednotlivých tiel, sa karmy prejavia. Vďaka tomu si môžu veľmi rýchlo spojiť kauzálne – aha, takto som myslel, konal a takto sa mi myšlienka, konanie prejavili. Príčiny a dôsledky zažívajú vo veľmi krátkom čase. 

Nevedomému človeku trvá dlhý čas, kým sa energia presunie jeho siedmimi vrstvami tiel a kým sa mu vo fyzickom tele niečo udeje, na čo dal svojimi myšlienkami či činmi podnet. Pravdepodobne už dávno zabudol, čo to bolo, a tak nemá možnosť vidieť súvislosti.  Čím však viac na sebe pracuje, tým rýchlejšie sa dôsledky, karma prejavia. Ideálny stav je, že  predtým, než domyslíš myšlienku, si si vedomá dôsledkov myšlienky a zmeníš ju, kým sa ti objaví v hlave tak, aby si mala čisté myšlienky, ktorých dôsledkom bude vždy radosť, šťastie, blaženosť. 

Opačná situácia nastáva vtedy, keď uveríme, že svojimi myšlienkami môžeme druhým ubližovať, ale nás sa to netýka. To je  nevedomosť. Taký človek nemá vedomie, že sa mu ubližovanie niekde vráti. Napríklad v ďalšej inkarnácii. Veľa mágov z minulých životov stretávam, ktorí sú pod ťažkými, mnohonásobnými kliatbami. Vedeli pracovať s energiami, ale nevedeli, že to nie je bez dôsledkov. 

To znamená, že zažívame dôsledky svojich činov z minulých životov, ale často nie sme si toho vedomí?

- Všetko, čo sme v príslušnom živote neukončili, nedotiahli do úplnosti,  celistvosti, teda do nirvany, nechali sme si to ako otvorené a neukončené, sa nám vráti. Je to, ako keď napĺňaš nádobu a nedoplníš ju. Musíš ju naplniť. Rovnako potrebuješ naplniť svoje poslanie, naplniť všetko to, čo si otvorila. Všetko, čo človek vysloví vo vete – ja chcem urobiť toto – a neurobí to, takéto chcenie, túžba po naplnení zostane v ňom a raz sa bude musieť k nej vrátiť, aby otvorené uzavrel. 

Toto popisujú Védy a mnohí duchovní učitelia - veci treba dotiahnuť do úplnosti, celistvosti. Hinduizmus má učenie celistvosti v základných božstvách Brahma, Višnu a Šiva. Všetko sa raz narodí – Brahma, všetko narodené treba udržiavať – Višnu, všetko narodené a udržiavané raz skončí – Šiva. 

Kauzálne telo je veľká téma, pretože ho považujem z pohľadu etikoterapie za najdôležitejšie. Keď človek nadobudne silné presvedčenie, že náhody neexistujú, že všetko je reťazec príčin a následkov, teda kauzality, potom nech čokoľvek robím, je to výsledok mojich predchádzajúcich činov, rozhodnutí, myšlienok, postojov. Ak toto pochopíš, vieš, že svoj život môžeš aktívne smerovať tam, kam chceš a potom sa tam aj dostaneš, ak to chceš. Ak nevieš, čo chceš, nemôžeš ani dosiahnuť to, čo chceš. 

Je dôležité mať jasný zámer života, ujasniť si cieľ. Cieľ by ťa mal presahovať ako ľudskú existenciu. Čiže ak si dávaš hmotné ciele – niekým sa stať, niečo mať - v istej chvíli budeš konfrontovaná so stratou hmotného, lebo v hmote je všetko len do času. 

Energie, molekuly sa zoskupia, vytvoria stoličku, ale ona sa po čase rozpadne a všetko, čomu venuješ čas a energiu v hmotnom svete, čo postavíš, to v istej chvíli zanikne. Či je to kvet, ktorý rozkvitol a uzavrie sa. Či je to mandala, ktorú mapríklad Tibeťania s obrovskou trpezlivosťou a sústredením stavajú, potom ju na znak pominuteľnosti  zosypú a vysypú do vody, voda ju roznesie. Toto všetko je hmotné. Kto si na hmotnom svete postaví svoj život a hodnoty, časom všetko stratí. Napríklad žijeme len pre prácu? Ak áno, svet sa nám zrúti a rozsype v momente, keď stratíme prácu. Ak je práca najvyššou hodnotou,   vidíme, že ľudia potom do dvoch rokov, ako odídu do dôchodku, veľmi často ochorejú. Za chorobou je nespokojnosť,  strata zmyslu života. Keďže nemajú inú, rovnako pre nich dôležitú, hodnotu a ani ju nehľadajú, odchádzajú zo života na infarkty. Stratili zmysel života, stratili sami seba, stratili vlastný život. 

Veľa ľudí má najvyšším zmyslom života rodinu. Aj pre mňa bola postavená najvyššie a doslova posvätná. Prišla som v jednej chvíli o ňu. 

- Presne. Ak si bola na nej závislá, pevne si sa jej držala,  prišla si o ňu. Blízki ti odišli zo života. Smrť, ale aj rozchody, rozvody, deti idú do sveta a rodina sa akoby rozpadá.  Dnes vďaka komunikačným prostriedkom je kontakt možný, ale napríklad rozdelením hraníc v minulosti, sa rodiny rozdelili a potom už matka s dcérou alebo rodičia s deťmi sa nevideli. Veľa ľudí popisuje, že za druhej svetovej vojny, keď sa posunula južná hranica Slovenska smerom k Nitre, rodiny sa rozdelili a roky nemali medzi sebou kontakt. Žiadna komunikácia. Aké to muselo byť pre týchto ľudí strašné, ak vysokou hodnotou mali práve rodinu. Takéto skúšky však prichádzajú stále. Ani dnes nemôže byť rodina najvyššou hodnotou, hocijako sa nám zdá, že rodina musí byť posvätná.  

Treba mať iné hodnoty, od ktorých sa nemusíme oddeliť. Ani smrťou. Láska, šťastie, sloboda. Keď si uvedomí človek, aká je rodina, keď je živená zhora hodnotou lásky, hodnotou slobody, hodnotou šťastia, potom vie, že takáto rodina je slobodná rodina, každý sa v nej môže cítiť slobodným. Bude šťastná, lebo každý sa v nej cíti šťastným. Bude plná lásky, kde sa každý bude cítiť milovaný a bude milovať. 

Aká je však rodina, kde tieto hodnoty nie sú, kde tieto hodnoty neživia rodinu? Bude bez lásky, bez slobody a bez šťastia, to je čisté peklo. Rodina teda môže byť aj peklom, aj nebom. Je v tom obrovský rozdiel  a nie je jedno, aká je rodina. Aká však je, záleží od toho, čo ju živí zhora. Živia ju vyššie hodnoty či nižšie? 

Porozumieť teda kauzalite znamená opustiť svet náhod. Jednoducho – náhody neexistujú?

- Orientovať sa vo svete príčin a následkov je veľkým umením a je veľmi dôležité uvedomiť si, že preberáš zodpovednosť za situáciu. Preto si potom schopná vidieť, čo k čomu povedie a čo bude dôsledkom tvojho konania. Tvoje telo a zmyslová inteligencia ťa podporujú v tom, ako sa cítiš. Či cítiš silu a dôveru, alebo naopak – strach a slabosť. Či ideš správne alebo nesprávne v kauzalite. Kauzalita totiž môže byť aj smerom hore k celistvosti, aj smerom dole k odpájaniu sa, zoslabnutiu a pádu.

Pochopila som kauzalitu, aká úroveň, aké telo prichádza ďalej?

- Ak si kauzalitu pochopila ako kauzalitu, ktorá vedie k celistvosti, šťastiu, naplneniu, ocitáš sa v šiestej úrovni, a to je telo astrálne.  Názorne ho predstavuje šiesta matrioška a nazývame ho aj telom blaženosti. Je totiž spojené s blaženosťou, ktorá je najvyššou úrovňou radosti, šťastia. Najvyššou úrovňou šťastia je šťastie bez vonkajšej príčiny. Šťastie nie je preto, lebo si vyhrala v športke, niekto ťa pochválil, niekto spáva vedľa teba a s tebou, ale preto, lebo sa cítiš vnútorne naplnená. Si šťastná, spokojná. Takéto šťastie nemá vôbec vonkajšiu príčinu, má vnútornú príčinu.  Dostala si sa do vrstvy astrálneho tela, a to ti umožňuje rozvíjať kreativitu, je to plné spojenie pravej a ľavej hemisféry a plné uvedomenie si seba v celej šírke oboch hemisfér, vidíš ich možnosti, aj ich potenciál a vieš ich aj rozvíjať, lebo z tejto úrovne vidíš z nadhľadu.

Úroveň astrálneho tela je ešte duálna, lebo sa vnímaš v tele ako bytosť odpojená od iných bytostí, ale zároveň veľmi súcitná a prepojená neviditeľnými vláknami lásky. 

Takže pomaly skladáme našu matriošku do ucelenej podoby. Najmenšia matrioška je fyzické telo, ktoré je ukryté, obalené, chránené ďalšími a ďalšími telami, až sa dostaneme v našom prípade k poslednej - siedmej matrioške...

- Áno, najširšie, najväčšie telo je naše nirvanické telo. Je nekonečné, nemá  hranice, je úplne všade v priestore, vo vesmíre.  V ňom sme všetkou energiou, ktorá je vo vesmíre.  Dokonca aj vedci objavujú, že existuje hmota a antihmota, a tak v  nirvanickom je priestor, kde je jedno aj druhé zároveň prítomné, ale v nerozdelenom stave. Ničota, prázdnota, neprejavenosť. 

Havajčania to označujú IO ako večný potenciál, v ktorom je prítomné všetko, ale zároveň nič, lebo je to všetko ešte neprejavené. To je naše nirvanické telo, naša nirvana, úplný pokoj. V kresťanstve sa aj modlíme za „... pokoj večný, daj nám pane“.  Pokoj, nirvána, stav úplného stíšenia všetkých protikladov,  protiklady v ňom splynú. 

Nirvánu  budhizmus definuje ako stav, kde pozorovaný a pozorovateľ, teda subjekt a objekt,  a ešte aj proces pozorovania splynú do jedného. To je nirvána, IO, prázdnota, ničota, ktorá v sebe obsahuje všetko. Aj pozorovateľa, aj pozorovaného, aj proces, v ktorom subjekt objekt pozoruje. Stávajú sa jedným. Telo, ktoré je všadeprítomné. V každom a vo všetkom. V kresťanstve ho nazývame Boh Otec, teda Stvoriteľ sám. 

Ďalšie naše telo vzniká, podľa Havajčanov vystúpi prvotná dualita, z neprejaveného. Môžeme to vidieť cez fraktály ako počítačové animácie. Je čierna plocha, z ktorej akoby stále vznikajú farebné útvary. To je energia dopredu smerujúca, pravotočivá špirála, ktorá zatáčaním vytvára slimáky a obrazce, a tak prvotným oddelením od hmoty vzniká naše astrálne telo, celý astrálny priestor. Je to už hmotný, prejavený svet, vesmír – nekonečný priestor videný cez Havlov teleskop, hlboké pole, do ktorého teleskop najďalej dovidí. Je to nekonečný počet galaxií, milióny galaxií, milióny hviezda. 

Kto nadobudne vnútornú čistotu a naladenie sa na tento priestor, vie sa astrálne pohybovať kdekoľvek. Neexistujú pre neho hranice v hmotnom svete. Vo svojom vedomí sa dokáže presunúť kamkoľvek chce a prechádza aj živlami. Nie je pre neho prekážka zem, oheň, voda a vzduch, teda štyri živly, ktoré vytvárajú hmotný svet.

Tu poviem len – wau, neobmedzené možnosti... a rastieme spolu.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vybrané postavy slovenského covidového betlehema (píše Michal Havran)

Všetci vieme, že situácia je náročná.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Zoja a súmrak sovietskeho mýtu o Veľkej vlasteneckej

Pohodlné pravdy o druhej svetovej vojne sa začínajú rozpadávať aj v Rusku.


Už ste čítali?