O strachu a amygdale

Autor: DagmaRA Sarita Poliaková | 13.10.2020 o 10:48 | Karma článku: 2,87 | Prečítané:  351x

Strach je ako tekvicová hlava. Keď ho pochopíš, keď mu porozumieš, keď ho prijmeš, keď mu pozrieš na zúbky, vtedy zistíš, že je za ním svetlo. Presne ako v tekvičke zapálená sviečka.

Cestou strachu bez dôvery si šiel mnoho životov. Cestou dôvery bez strachu si šiel mnoho životov. Vesmír je úžasne vybalansovaný. Raz tak, raz onak. Udržiava rovnováhu. Ber si z neho príklad. Vlastne - ani si brať nepotrebuješ. Ty sám máš cit pre rovnováhu v sebe, si časťou celku, ktorý ťa presahuje, si časťou vesmíru, časťou Boha.

Máš však v sebe aj pradávne vzorce zadného mozgu - amygdaly, ktorá ti dávala i dáva vždy len tri možnosti: bojuj, uteč, stuhni. Ty si však viac ako tvoja amygdala. Máš obrovské množstvo možnosti! Skús ich nájsť.

Zapáľ si sviečku vo svojej tekvičke strachu. Rozsvieti sa ti a zistíš, že boj, útek ani stuhnutie nie sú riešením. Vo svetle svojho srdca tak nájdeš dôveru, že svet je v poriadku taký, aký je. Práve vyrovnáva skóre a tebe núka možnosť pokojne nájsť nové možnosti vo svojej sile. Si totiž viac ako tvoja amygdala. Si ČLOVEK novej doby. Tu a teraz.

PS: o strachoch sme písali s Vladimírom Červenákom, etikoterapeutom,  aj v článku: https://dagmarasaritapoliakova.blog.sme.sk/.../etikoterap...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vybrané postavy slovenského covidového betlehema (píše Michal Havran)

Všetci vieme, že situácia je náročná.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Zoja a súmrak sovietskeho mýtu o Veľkej vlasteneckej

Pohodlné pravdy o druhej svetovej vojne sa začínajú rozpadávať aj v Rusku.


Už ste čítali?