Vyžaruje z nej aj dôvera, pokoj, charizma a chuť byť užitočnou pre seba i svet." V zápätí prišla ďalšia otázka: "Môžeš napísať viac?" Môžem: "VÁŠEŇ!"
VÁŠEŇ ku všetkému, čo robíš, čoho sa dotkneš, na čo sa pozrieš, na čo myslíš... Vášeň k životu, ľuďom, svetu, vesmíru...
VÁŠEŇ tichá aj radostná, rýchla i pomalá, porozumená i spontánna, tvoja, moja, ich... jedinečná, autentická, originálna...
VÁŠEŇ ako RAdosť, potešenie, šťastie, nadšenie, ako energia, sila, schopnosť hovoriť životu v každej situácii ÁNO - vo vášni si bol splodený, môžeš ju niesť životom ďalej...
VÁŠEŇ ako večný oheň, ktorí horí v tebe od narodenia až za smrť. Nech je potom aj posledný výdych pohodový s veľkým ďakujem za správny život naplnený vášňou, lebo v akej emócii zomrieš, tak sa (ak potrebuješ) znovu narodíš.
Ako na to?
Cez fyzické telo, mentálne, emočné, aby prišla sila, pochopenie a zručnosti ako bonus aj do energetickej a spirituálnej oblasti.
Som takmer tridsať rokov cvičiteľkou jogy a v nej vidím množstvo pozícií, ktoré podporujú mladistvosť buniek tela na fyzickej úrovni. Sú to najmä pozície s dôrazom na bruško a podbruško, žalúdok a črevá, hrudník a prsia. Jemné, pomalé, ženské, nežné a všetky začínajú uvoľnením fyzickým i mentálnym.
Cvičenie
a akýkoľvek pohyb prebúdza živý život - stojatá voda zosmradne, tečúca je živá. Také je aj naše telo, živé a zdravé, kým sa hýbe. Jedným dychom však hovorím, že všetko so všetkým súvisí. Nejde totiž v starnutí len o vrásky či krehkú pokožku a krehké kosti. Ide naozaj o každú bunku v tele, ide aj o to, čo púšťame jedlom do bruška a čriev, čo púšťame do bruška cez myšlienky, čo vieme stráviť a čo nie: aj jedlo, aj myšlienky, aj situácie, aj svoje životné príbehy, aj ľudí...
Viac ako desať rokov sa venujem etikoterapii a astrológii. Obe ponúkajú neskutočné veľa vo všetkých ďalších oblastiach - v mentálnej, emočnej, energetickej a spirituálnej - na ceste k zdraviu a živému životu do posledného výdychu a aj zaň. Mladosť v starnutí ako životaschopnosť, schopnosť žiť svoj život flexibilne, ochota vystúpiť zo zabehaného stereotypu, zo svojej komfortnej zóny, ako je teraz in hovoriť.
Etikoterapia
ma naučila rozoznávať priestor, z ktorého konám. Hneď sa k tomu vrátim, len pripomienka k etikoterapii, ak sa chceš opýtať, čo to je. Jej zakladateľ lekár Ctibor Bezděk hovoril, že je to žitie v súlade s božími zákonmi, etické žitie, ktoré sme dostali do vienka, len občas v matrixe naň zabúdame. Stačí sa rozpamätať...
Konanie, ktoré vedie k skostnateniu (utrpeniu) alebo k radostnému (mladému) životu, vychádza z dvoch priestorov: z priestoru strachu/odporu a z priestoru dôvery/spojenia. To isté konanie, myslenie, hovorenie z jedného alebo druhého priestoru má iné dôsledky. Známy je príbeh o poloplnom a poloprázdnom pohári, a tak to je vo všetkom v živote. Môžem vidieť krásny deň v daždi i v slnku, môžem vo všetkom, na čo pozerám, vidieť problémy alebo krásu a východiská. Aj to je cesta k mladistému vyžarovaniu, k RAdostnému životu...
Každá z nás môže mať svoju cestu k aktívnej starobe veľmi individuálnu. Niektorá ide cez cvičenie, iná cez stravu, niektorá cez starostlivosť o iných, ďalšia cez humor, záhradku, turistiku, starostlivosť o zvieratá, krémiky, obliekanie, dokonca aj cez pletenie.
Mala som oveľa staršiu priateľku, stretli sme sa tesne pred jej smrťou. Sedela v kresle a plietla papučky pre pravnučatká. Myseľ čistá, reč jasná a tie jej ruky!!! Ruky mladice! Alabastrovo biele, ohybné, štíhle, živé. Často, veľmi často práve v súvislosti s jej rukami na ňu myslím. Pohyb rúk pri pletení a háčkovaní jej zachoval iskru v tele do posledných chvíľ.
Občas mi do mysle príde spomienka na jednu kráľovnú. Skutočnú s kráľovským titulom a s mnohými možnosťami, ktoré kedysi nekráľovny nemali. Táto konkrétna si v mladosti užívala plastické operácie, naťahovanie kože, všetky možné vymoženosti plastickej chirurgie. Dnes? Vôbec sa neukazuje na verejnosti. Jej telo vraj neskutočne ochablo, tvár zničená, hanbí sa svojim ľuďom ukázať na oči. V mladosti to bola krásavica vychýrená.
Ešte jedna dôležitá skutočnosť v súvislosti s mladistvým vyžarovaním a starobou. Podľa mňa najdôležitejšia: vedieť PRIJAŤ starnutie
, prijať vetchú pokožku, prijať vrásky, priberanie, chudnutie, strieborné vlasy, krehké kosti, unavené telo... Neskrývať starnutie, a otvoriť sa novým možnostiam. Napríklad relaxu, univerzite tretieho veku či novým aktivitám cez semináre, informačné technológie, cez hlbšie poznávanie prírody a pokojne aj cez tanec. Pomalý, spontánny. Konštatovanie jednej učiteľky tanca: "Mladé dievčatá tancujú krásne a zvodne, ženy nad päťdesiat ako kráľovny. Dôstojne a nádherne."
